Преузето са www.pravno-informacioni-sistem.rs

1

На основу члана 67. став 1. Закона о основама система образовања и васпитања („Службени гласник РС”, бр. 88/17, 27/18 – др. закон, 10/19, 6/20 и 129/21),

Министар просвете доноси

ПРАВИЛНИК

о допунама Правилника о плану и програму наставе и учења за гимназију

Члан 1.

У Правилнику о плану и програму наставе и учења за гимназију („Службени гласник РС – Просветни гласник”, бр. 4/20, 12/20, 15/20, 1/21, 3/21 и 7/21), у делу: „ОСТАЛИ ОБЛИЦИ ОБРАЗОВНО-ВАСПИТНОГ РАДА”, одељак: „ЈЕЗИК НАЦИОНАЛНЕ МАЊИНЕ СА ЕЛЕМЕНТИМА НАЦИОНАЛНЕ КУЛТУРЕ”, после програма предмета: „BUNJEVAČKI JEZIK SA ELEMENTIMA NACIONALNE KULTURE”, додају се програми наставе и учења предмета:

1) „СЛОВАЧКИ ЈЕЗИК СА ЕЛЕМЕНТИМА НАЦИОНАЛНЕ КУЛТУРЕ” за први, други, трећи и четврти разред;

2) „РУСИНСКИ ЈЕЗИК СА ЕЛЕМЕНТИМА НАЦИОНАЛНЕ КУЛТУРЕ” за први, други, трећи и четврти разред;

3) додатни садржаји предмета Ликовна култура за други разред гимназије општег типа за ученике припаднике русинске националне мањине;

4) додатни садржаји предмета Историја за други разред гимназије општег типа за ученике припаднике русинске националне мањине;

5) додатни садржаји предмета Историја за трећи разред гимназије општег типа за ученике припаднике русинске националне мањине;

6) додатни садржаји предмета Историја за четврти разред гимназије општег типа за ученике припаднике русинске националне мањине.

Програми наставе и учења из тач. 1)–6) овог члана одштампани су уз овај правилник и чине његов саставни део.

Члан 2.

Даном почетка примене овог правилника престаје да важи Правилник о програму огледа за гимназије („Просветни гласник”, бр. 6/03 и 17/06).

Члан 3.

Овај правилник ступа на снагу наредног дана од дана објављивања у „Службеном гласнику Републике Србије – Просветном гласнику”.

Број 110-00-161/2023-03

У Београду, 4. септембра 2023. године

Министар,

проф. др Славица Ђукић Дејановић, с.р.

Názov predmetu

SLOVENSKÝ JAZYK AKO JAZYK S PRVKAMI NÁRODNEJ KULTÚRY

Cieľ

Cieľ učenia slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry je dosiahnuť taký stupeň rozvoja komunikačných zručností u žiaka, aby vedel samostatne uplatniť osvojené rečové zručnosti v štandardných а odborných komunikatívnych situáciách (a v súlade s tematickým minimom aj v písanej podobe), pestovať národnú a kultúrnu identitu, etnickú sebaúctu a zoznamovať ich s prvkami tradície, kultúry, zvykov a obyčají slovenského národa s osobitným dôrazom na slovenskú komunitu v Srbsku, ako aj pestovanie a rozvíjanie multikulturálnosti v našom multietnickom prostredí.

Ročník: prvý – A program

Ročný fond hodín: 72 hodín

VÝKONY

Po skončení ročníka žiak bude schopný:

Kľúčové pojmy obsahov:

– odlíšiť charakteristické vlastnosti ľudovej slovesnosti od vlastností umeleckej literatúry

– rozlíšiť ľudovú rozprávku, bájku, baladu

– rozlíšiť realistickú a fantastickú prózu

– hodnotiť umelecký prednes, rozprávanie alebo dramatický dej (žartovný, veselý, smutný a pod.)

– určiť tému, miesto a čas konania deja; dejovú postupnosť

– rozlíšiť vlastnosti postáv na príkladoch z textu

– opísať povery, zvyky/obyčaje, spôsob života a udalosti z minulosti opísané v literárnych dielach

– chápať vzťah k materinskému jazyku a k jazyku iných národov

– poznať zhodu jazykových javov medzi slovenčinou a srbčinou

– odlíšiť spisovný jazyk od nárečia

– správne používať a písať dz, dž, h, ch, ľ, ä a dvojhlásky, správne čítať a písať slabiky de, te, le, ne, di, ti, li, ni

– správne písať a čítať dlhé samohlásky

– rozlíšiť ohybné slovné druhy

– určiť kategóriu rodu, čísla, pri ohybných slovách v korelácii so srbčinou

– dôsledne uplatniť pravopisnú normu pri písaní veľkého písmena

– uplatňovať interpunkčné znamienka

– rozdeľovať vety podľa obsahu

– poznať niektoré frazeologické útvary

– správne vyslovovať slová vzhľadom na intonáciu

– čítať nahlas a potichu literárne a vecné texty

– vedieť sa poďakovať, požiadať o pomoc, počúvať hovoriaceho,

– určiť časti textu (názov, odseky)

– utvoriť krátky hovorový prejav alebo napísaný text o vnímaní prečítaného literárneho diela a na témy z každodenného života a vlastnej predstavivosti

urobiť a predniesť dramatizáciu zážitku alebo udalosti z každodenného života

– používať slovník pri obohacovaní slovnej zásoby (paralela so srbským jazykom a pri preklade)

– správne odpísať kratší text so zadanou úlohou

– zostaviť a napísať pozdrav a blahoželanie, mail a SMS

– zaspievať priliehavé slovenské ľudové a súčasné populárne pesničky

– predniesť ľudové koledy a vinše vzťahujúce sa na sviatky alebo ročné obdobia

– oboznámiť sa o veku primeraných ľudových tancoch a obyčají

LITERATURA

LYRIKA

Literárne termíny a pojmy

Básnik a báseň.

Druhy ľudových piesní a básní

EPIKA

Literárne termíny a pojmy

Spisovateľ a rozprávač.

Slovotvorné postupy: opis, rozprávanie dialóg.

Fabula: sled udalostí.

Charakteristika postáv – spôsob vyjadrovania, správanie.

Druhy epických diel: bájka, ľudová a autorská rozprávka, balada.

DRÁMA

Literárne termíny a pojmy

Dejstvo, výstup, osoby v dráme.

Dramatické útvary a rozhlasová hra.

JAZYK

Písanie písmen charakteristických pre slovenskú abecedu vo frekventných slovách a frázach. Odpisovanie s úlohou. Vypĺňanie krížoviek, hrebeňoviek, tajničiek, …

Veľké písmeno vo viacslovných geografických názvoch, názvoch inštitúcií, ustanovizní, organizácií (typické príklady);

Zámeno Ty, Vy z úcty.

Interpunkčné znamienka: čiarka (pri vymenovávaní, oslovovaní); úvodzovky (priama reč); pomlčka (namiesto úvodzoviek v priamej reči).

Výslovnosť h a ch; ä a dvojhlások.

Intonácia a prestávky v spojení s interpunkčnými znamienkami.

JAZYKOVÁ KULTÚRA

Rozprávanie – o zážitkoch, o tom čo videli, čo by si priali.

Tvorenie skupiny slov na určenú tému a viet zo zadaných slov.

Samostatné rozprávanie (8 – 10 viet) o svojom súrodencovi, priateľovi, spolužiakovi, o živote v škole, o svojom zážitku, o nejakej udalosti, v ktorej brali účasť; o sledovanom filme alebo divadelnom predstavení.

Opis – interiéru a exteriéru, ľudí, zvierat, prírodných javov, zvykov a obyčají.

Poďakovanie, žiadosť o pomoc, účasť v dialógu.

Vyjadrenie svojho názoru o prečítanom texte (čo sa mi páčilo a prečo).

– poznať charakteristiky slovenského ľudového odevu

– zaznamenávať sviatky (v porovnaní so srbskými)

– poznať tradičné slovenské zvyky a obyčaje (zabíjačka, Mikuláš, Lucka, Vianoce/koledovanie/ oblievačky) a k tomu priliehavé tradičné jedlá

– poznať festivaly s národnostným významom a brať účasť na niektorých (ako divák alebo ako účastník)

– poznať inštitúcie s národnostným významom, múzeá, etnodomy, galérie

Názov textu, autor, ústredná postava a jej vlastnosti.

Reprodukcia počutého a prečítaného textu alebo rozprávky, bájky za pomoci osnovy alebo samostatne.

Opis obrázka alebo rozprávky podľa dejovej osnovy alebo pomocou členenej ilustrácie.

Reprodukcia slovenského filmu, rozprávky, divadelného predstavenia podľa zostavenej osnovy.

Dramatizácia zážitku alebo udalosti z každodenného života.

Používanie slovníka na obohacovanie slovnej zásoby, paralela so srbským jazykom, vysvetlenie významu slov v kontexte.

Používanie slovníka pri preklade. Porozumenie určitým frazeologickým jednotkám.

Hlasné a tiché čítanie, správna dikcia a intonácia vety.

Odpisovanie kratších viet a textov, charakteristických slov a výrazov, odpisovanie so zadanou úlohou

Rozdelenie viet podľa obsahu.

Písanie pozdravu a blahoželania, SMS, mailu.

Verejný výstup, prezentovanie vlastnej a tímovej práce.

Tradičná slovenská ľudová kultúra.

POKYNY NA DIDAKTICKO-METODICKÚ REALIZÁCIU PROGRAMU

Program vyučovania a učenia slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry obsahuje tri vzdelávacie oblasti: literatúru, jazyk a jazykovú kultúru. Rozdelenie hodín sa neodporúča podľa vzdelávacích oblastí, ba naopak, na každej hodine by sa mala venovať náležitá pozornosť kultúre vyjadrovania žiakov, národnej tradícii, zvykom, obyčajam a kultúre Slovákov v Srbsku. Teda všetky tri oblasti sa navzájom integrujú a ani jedna sa nemôže vyučovať oddelene a bez vzájomnej spätosti s inými oblasťami.

Program vyučovania a učenia slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry založený je na vzdelávacích výkonoch, respektíve na procese učenia a žiackych výkonoch. Vzdelávacie výkony predstavujú opis zjednotených vedomostí, zručností, postojov a hodnôt, ktoré žiak buduje, rozširuje a prehlbuje prostredníctvom troch vzdelávacích oblastí tohto vyučovacieho predmetu.

I. PLÁNOVANIE VYUČOVANIA A UČENIA

Program vyučovania a učenia slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry zameraný na výkony umožňuje učiteľovi väčšiu voľnosť, viac možností pri plánovaní vyučovacieho procesu a učenia. Úlohou učiteľa je, aby kontextualizoval daný program potrebám konkrétnej triedy majúc na zreteli: poznávaciu úroveň slovenského jazyka, zloženie triedy a charakteristiky žiakov; učebnice a iné učebné materiály, ktoré bude používať; technické podmienky, vyučovacie prostriedky a médiá, ktorými škola disponuje; rezorty, možnosti, ako i potreby lokálneho prostredia, v ktorom sa škola nachádza. Vychádzajúc z daných výkonov a obsahov, učiteľ najprv tvorí svoj ročný globálny plán práce, z ktorého neskoršie bude rozvíjať svoje operatívne plány. Výkony definované podľa oblastí, uľahčujú učiteľovi sfunkčnenie výkonov na úrovni konkrétnej vyučovacej jednotky. Teraz má učiteľ pre každú oblasť definované výkony. Od neho sa očakáva, že pre každú vyučovaciu jednotku vo fáze plánovania a písania prípravy na hodinu definuje diferencované výsledky práce žiakov: tie, ktoré by všetci žiaci mali dosiahnuť, tie, ktoré by väčšina žiakov mala dosiahnuť, a tie, ktoré by mali iba niektorí žiaci dosiahnuť. Takýmto spôsobom sa dostane nepriamy vzťah so štandardmi na troch úrovniach žiackych výkonov. Zároveň pri plánovaní treba mať na zreteli, že sa výkony rozlišujú, že sa niektoré ľahšie a rýchlejšie môžu realizovať, ale pre väčšinu výkonov (najmä v oblasti literatúry) potrebné je omnoho viac času, viac rozličných aktivít a prác na rôznych textoch. Vo fáze plánovania vyučovacieho procesu je veľmi dôležité mať na zreteli, že učebnica je iba vyučovacím prostriedkom a že neurčuje obsah vyučovacieho predmetu. Preto k obsahu učebníc treba pristúpiť selektívne. Pritom čítanka, spolu s CD k učebnici a gramatikou, je len jedným z možných prameňov vedomostí a učiteľ žiakom umožňuje prehľad a vlastnú skúsenosť v používaní iných prameňov poznania. Pri plánovaní vyučovacieho procesu treba prihliadať na predbežné vedomosti, skúsenosti, intelektuálne schopnosti a na záujmy žiaka. Nevyhnutné je dať dôraz na rozširovanie slovnej zásoby a možnosti využívať jednotlivé kultúrne podujatia a sviatky, ktoré sa ponúkajú v daných prostrediach, s cieľom formovania predstáv o živote Slovákov v minulosti, o tradíciách a kultúre, ktorá slovenskú menšinu na tomto území charakterizuje. Odporúča sa porovnávať zaznamenávanie určitých sviatkov so zaznamenávaním sviatkov iných menšín, ktoré žijú spolu so Slovákmi v daných lokalitách.

II. REALIZÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU A UČENIA

LITERATÚRA

Základ programu z literatúry tvoria texty z lektúry. Lektúra je rozvrhnutá podľa literárnych druhov – lyrika, epika, dráma a zároveň obohatená výberom neliterárnych, vedecko poulárnych a informatívnych textov. Povinná časť lektúry pozostáva hlavne z častí, ktoré patria do základného národného korpusu, ktorý je obohatený aj súčasnými aktuálnymi dielami. Výber diel je v najväčšej miere založený na princípe vekovej primeranosti.

LYRIKA: ŠKOLSKÁ LEKTÚRA

1. Pavel Mučaji: výber z diela

2. Juraj Tušiak: výber z diela

3. Milan Rúfus: výber z diela Modlitbičky

4. Ľudové piesne: (výber), riekanky, hádanky

5. Miroslav Válek: výber z diela

6. Ľubomír Feldek: výber z diela

7. Ľudové koledy a iné vinše: (výber)

8. Slovenské ľudové balady (ber)

EPIKA: ŠKOLSKÁ LEKTÚRA

1. Bájka: podľa Sliackeho (výber)

2. Slovenská ľudová rozprávka podľa Pavla Dobšinského (výber)

3. Ľudová rozprávka iných národov (výber)

4. Moravsko-panónske legendy (výber)

5. Mária Kotvášová-Jonášová (výber z diela)

6. Ľudové porekadlá a príslovia

DRÁMA: ŠKOLSKÁ LEKTÚRA

1. Divadelné predstavenie: (ber)

2. Rozhlasová hra (výber)

VEDECKOPOPULÁRNE A INFORMAČNÉ TEXTY
(zvoliť si 2 texty)

1. Malé formy ľudovej slovesnosti

2. Zo života našich predkov

3. Výber z kníh, encyklopédií, časopisov pre mládež a internetu.

4. Z tlače a internetu o našich celomenšinových festivaloch

DOMÁCA LEKTÚRA
(spracovať 2 diela)

1. Slovenské ľudové rozprávky a bájky: (výber)

2. Výber z diela slovenských vojvodinských autorov

3. Výber z biblických príbehov

Doplnková lektúra
(výber z 2 diel)

1. Pozeral/a som slovenský film alebo filmovanú rozprávku: (voľný výber)

2. Komiks podľa výberu

3. Pozeral/a som slovenské divadelné predstavenie

PRÁCA S TEXTOM

Rozlišovanie: rozprávky (ľudové a autorské), bájky, básne, balady, porekadlá a príslovia, hádanky, veku primerané rečňovanky.

Čítanie – kratších slovenských ľudových rozprávok, bájok a textov z umeleckej tvorby, piesní, básní, balád. Nacvičovanie plynulého čítania s porozumením, ktoré sa rovná hovoru. Pri spracovaní básní treba nacvičovať umelecký prednes.

Od žiakov v tomto veku treba očakávať, že budú vedieť postrehnúť priebeh udalosti, hlavnú a vedľajšie postavy, vlastnosti postáv, čas a miesto konania deja, začiatok, zauzlenie a rozuzlenie, dejovú postupnosť, opis okolia a ľudí; posolstvo prísloví; ponaučenie bájok porovnávať s udalosťami zo života. Všímať si fantastické prvky v rozprávkach a prenesený význam v bájkach.

Odporúča sa žiakom prezentovať populárne a ľudové piesne, sledovať časopisy (písanie krátkych literárnych prác do časopisov), spoločné pozeranie a rozbor aspoň jedného divadelného predstavenia a filmu v slovenskej reči, návšteva celomenšinových podujatí, etnodomu, múzeí a galérií, ktoré predstavujú slovenskú kultúru a tradície.

Texty z doplnkovej časti programu majú poslúžiť učiteľovi aj pri spracovaní učiva z gramatiky, tiež na spracovanie a upevňovanie obsahov z jazykovej kultúry. Diela, ktoré učiteľ nespracuje, má navrhnúť žiakom na čítanie vo voľnom čase.

Nový program je založený na väčšej integrácii literárnych a neliterárnych diel. Korelácia je umožnená adekvátnym kombinovaním povinných a nepovinných diel.

Okrem korelácie medzi textami učiteľ má umožniť vertikálnu koreláciu. Tiež má byť oboznámený s obsahmi slovenského jazyka z predchádzajúcich ročníkov, čo umožňuje dodržiavať princípy postupnosti a systematickosti.

Učiteľ má poznať obsahy predmetu zo slovenských dejín, hudobnej a výtvarnej kultúry pre určitý ročník (príklad: Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem, architektúru vojvodinských Slovákov, výtvarné umenie, slovenské ľudové svadobné piesne, časti kroja, výšivky a výzdoby na domoch – ornamentika,...), tradičnú a súčasnú duchovnú kultúru Slovákov s dôrazom na zvyky a obyčaje Slovákov v Srbsku.

Horizontálnu koreláciu učiteľ nadväzuje predovšetkým na vyučovanie srbského jazyka, dejín, výtvarnej kultúry a hudobnej kultúry, náboženstva a občianskej výchovy.

Vzdelávacie výkony späté s oblasťou literatúry založené sú na čítaní. Rôzne obmeny pri čítaní sú základným predpokladom, aby žiaci vo vyučovaní získavali vedomosti a aby sa úspešne uvádzali do sveta literárneho diela.

JAZYK

Vo vyučovaní jazyka žiaci sa uschopňujú pre správnu ústnu a písomnú komunikáciu v spisovnom slovenskom jazyku.

Keď sa v obsahoch programu uvádzajú vyučovacie jednotky, ktoré žiaci už spracovali, stupeň osvojenia a uplatnenia spracovaného učiva sa overuje, opakuje a nacvičuje na nových príkladoch, ktoré predchádzajú spracovaniu nových obsahov, pričom sa zabezpečuje kontinuita práce a systematickosť v nadväzovaní nového učiva na získané vedomosti.

Nevyhnutné je, aby učiteľ vždy mal na zreteli význam priliehavých a systematických cvičení, lebo učivo sa nepovažuje za zdolané, kým sa dobre nenacvičí. To znamená, že cvičenia majú byť súčasťou spracovania učiva, uplatnenia, opakovania a upevňovania vedomostí.

Učivo o ohybných slovných druhoch treba spracovať poukazujúc na podobnosť slovenského jazyka so srbským, keď ide o slovné druhy a skloňovanie. Rozsah učiva si učiteľ plánuje podľa toho, s akou skupinou pracuje (homogénnou alebo heterogénnou) a podľa úrovne znalosti jazyka a toho, koľko rokov predtým žiaci navštevovali hodiny slovenčiny.

Pravopis

Pravopisné pravidlá sa osvojujú prostredníctvom systematických cvičení (pravopisné diktáty, oprava textu, testy s otázkami z pravopisu atď.). V kontexte pravopisných cvičení žiaduce je občas zapojiť aj otázky, ktorými sa overuje ortografia (správne písanie písmen). Písať diktát sa odporúča len vo funkcii nacvičovania učiva s dôrazom na veľké začiatočné písmená a znaky interpunkcie na konci vety a pri písaní priamej reči. Ak si žiaci osvojili dostatočne učivo z oblasti gramatiky, tak sa odporúča pracovať aj na koncovkách podstatných a prídavných mien a slovies.

Treba podnecovať žiakov, aby sami zisťovali a opravovali pravopisné chyby, v SMS komunikácií, mailoch, ako aj pri rôznych typoch komunikácie prostredníctvom internetu.

Žiakov treba usmerňovať, aby používali pravidlá a príručky slovenského pravopisu a slovníky. Žiaduce je, aby učiteľ mal tieto príručky na hodine vždy, najmä keď sa spracuje učivo z pravopisu a usmerňoval žiakov používať uvedené príručky.

Ortoepia

Učiteľ má neustále poukazovať na dôležitosť správnej výslovnosti, ktorá sa upevňuje prostredníctvom určitých ortoepických cvičení. Ortoepické cvičenia netreba realizovať ako osobitné vyučovacie jednotky, ale spolu so spracovaním tém z gramatiky; prízvuk vo vete sa môže nadväzovať na kultúru vyjadrovania, nácvik prednesu básne a pod. Používaním auditívnych záznamov žiakov: CD k čítanke a ďalších, jedna medzera treba zvykať na správnu výslovnosť, melodickosť, dikciu...

Niektoré ortoepické cvičenia sa môžu konať aj pri zodpovedajúcich témach z literatúry: napr. artikulácia sa môže nacvičovať pri jazykolamoch, keď sa spracúvajú ako časť z ľudovej slovesnosti; prízvuk, tempo, rytmus, intonácia a prestávky sa môžu nacvičovať čítaním nahlas úryvkov z lektúry (podľa výberu učiteľa alebo žiaka) atď. Ako ortoepické cvičenia treba využívať aj prednes spamäti naučených úryvkov z poézie a prózy (pomocou auditívnych učebných prostriedkov).

JAZYKOVÁ KULTÚRA

Rozvíjať jazykovú kultúru je jednou z najdôležitejších úloh vyučovania materinského jazyka s prvkami národnej kultúry. Aj keď je táto oblasť vyučovania v programe určená ako osobitná oblasť, musí sa využívať tak pri spracovaní literárnych textov, ako aj pri vyučovaní gramatiky a pravopisu. Spracovanie literárneho textu a učenie gramatiky a pravopisu spisovného jazyka musí zahrňovať aj obsahy, ktoré prispievajú k pestovaniu kultúry ústneho a písomného vyjadrovania.

V tejto vekovej kategórii od žiakov treba očakávať poznanie nasledujúcich oblastí: Rozprávanie – o zážitkoch, o tom čo videli, čo by si priali. Odporúčané témy na spracovanie: Širšia rodina. Príbuzenské vzťahy. Životopisné údaje. Hostia. Jedálny lístok. Návštevy. Môj priateľ – moja priateľka. Pracovný deň žiaka. Voľný čas. Záľuby. Kniha. TV a rozhlas. Rozprávky starej matere a starého otca. Časti tela – podrobnejšie. Chráňme prírodu – zvieratá a rastliny. Počasie a ľudová slovesnosť spätá s ním. Ročný kolobeh v prírode. Povolania a remeslá. Rodná reč. Láska k rodnej reči. Najdôležitejšie slovenské vojvodinské manifestácie pre deti – festivaly a prehliadky. Časť svadobných zvykov a ľudového odevu v jednotlivých prostrediach. Časopis Vzlet. Návšteva priateľa v Novom Sade, Kovačici, Báčskom Petrovci (celomenšinové inštitúcie, galérie, múzeá, ktoré zachovávajú slovenskú ľudovú kultúru a tradície, etnodomy, najstaršie domy, architektúra vojvodinských Slovákov so zameraním na svoje prostredie). Telefonická konverzácia. Doprava. Športy. Kupujeme počítač. Významné sviatky a dátumy pre slovenskú menšinu. Slovenské kultúrne, informačné a náboženské inštitúcie. Planéta Zem. Kontinenty, strany sveta. Kam by som chcel/a cestovať. Pesničky, dialógy, scénky, dielne na vylepšenie konverzácie. Komiks. Pexeso.

Od žiakov sa naďalej očakáva tvorenie skupiny slov pre určenú tému a viet zo zadaných slov. Majú vedieť vyjadriť svoj názor o prečítanom texte (čo sa mi páčilo a prečo), jeho názov, autora, ústrednú postavu a jej vlastnosti. Majú sa vedieť poďakovať, požiadať o pomoc. Majú samostatne porozprávať niekoľko viet o svojom súrodencovi, priateľovi, spolužiakovi, o živote v škole, porozprávať svoj zážitok, nejakú udalosť, v ktorej brali účasť...

Reprodukcia – počutého a prečítaného textu alebo rozprávky podľa osnovy alebo samostatne. Opísať obrázok alebo postupný dej pomocou členenej ilustrácie. Vedieť reprodukovať podľa osnovy sledovaný slovenský film, rozprávku alebo detské divadelné predstavenie, scénku alebo oslavu.

Opis – interiéru a exteriéru, ľudí, zvierat, prírodných javov, vymyslených príbehov, sviatkov a obyčají. vynechania slov opisu; priama a nepriama reč. Majú povedať samostatne a súvisle najmenej 8 – 10 viet.

Dialóg – rozprávanie o udalosti prostredníctvom o obrázku, precvičenej téme a viesť dialóg.

Dávať dôraz na interpunkciu (bodka, čiarka, výkričník, otáznik, priama reč).

Dramatizácia – kratšieho textu podľa výberu, zážitku alebo udalosti z každodenného života (situácia v knižnici, v obchode, na pošte, u školského pedagóga, zážitok s kamarátmi...); čítanie podľa úloh a striedania úloh.

Rozhovor – prihliadať na rozvoj slovníka každodennej konverzácie, obohacovanie aktívnej slovnej zásoby, frazeológia. Frekventované vety z každodenného života. Rozličné tvary vyjadrovania, vynachádzavosť, dôvtip. Cvičenia so zmenou a dopĺňaním viet.

Slovník – použitie slovníka pri obohacovaní slovnej zásoby, paralela so srbským jazykom, vysvetlenie významu slov v kontexte. Obohacovanie slovnej zásoby žiakov pomocou didaktických hier z jazyka, rébusov, doplňovačiek, prešmyčiek, hlavolamov... Písanie vlastného slovníka menej známych slov a výrazov.

Čítanie – Hlasné a tiché čítanie, správna dikcia a intonácia vety. Melódia vety. Slová, v ktorých nastáva spodobovanie spoluhlások.

Odpisovanie – kratších viet a textov, charakteristických slov a výrazov, odpisovanie so zadanou úlohou. Písanie krátkej slohovej práce podľa osnovy alebo zadaných otázok; písanie pozdravu a blahoželania.

Žiaci si majú osvojiť aktívne približne 400 slov a frazeologických spojení. Pasívna slovná zásoba má byť na každej úrovni vyššia ako aktívna.

Ako mimovyučovacie čítanie sa odporúčajú časopisy pre mládež, slovenská literatúra a ľudová slovesnosť.

Od žiakov očakávame sa očakáva, aby vedeli aspoň 4 básne, 5 slovenských ľudových piesní a súčasné populárne pesničky, hádanky, riekanky, niektoré porekadlá a príslovia, predniesť ľudové koledy a vinše vzťahujúce sa na sviatky alebo ročné obdobia, dve krátke prózy v rozsahu 6 – 8 riadkov a 4 krátke dialógy alebo účasť v detskom divadelnom predstavení. Žiaci by sa podľa možnosti, mali zapojiť do veku primeraných ľudových hier a tancov, mali by poznať charakteristiky slovenského ľudového odevu (svadobný odev), zaznamenávať sviatky (v porovnaní so srbskými), poznať tradičné slovenské zvyky a obyčaje (zabíjačka, svadba, Mikuláš, Lucka, Vianoce /koledovanie/ oblievačky) a k tomu priliehavé tradičné jedlá a ľudový odev.

Prvky národnej kultúry a tradície

Zoznamovanie detí so základmi dejín slovenskej menšiny v Srbsku (presídľovanie, kultúrne, vzdelanostné, cirkevné a hospodárske snahy, vrcholné kultúrne výsledky, relevantné organizačné formy a inštitúcie…), sprostredkovanie poznatkov, ale i pestovanie emočného vzťahu k tradícii, kultúre, obyčajou a zvykom slovenskej menšiny vo Vojvodine, Srbsku, ale i na celej Dolnej zemi (folklór, remeslá, ľudová slovesnosť, divadlo, literatúra, hudba, tradičné detské hry, obyčaje…), no nie v zmysle romantického tradicionalizmu a paseizmu, ale vždy v relácii k budúcnosti, rozvoju a modernizácii. Na minulosť sa opierať, do budúcnosti sa pozerať. Sprostredkovať deťom poznatky o slovenskej komunite v Srbsku (osady, inštitúcie a organizácie, osobnosti, mená, priezviská, pôvod…), ale i o stykoch s inými etnickými skupinami a kultúrami, o prínosoch Slovákov tunajšiemu prostrediu (v školstve, kultúre, umení, architektúre…). Snažiť sa slovenskú identitu a sebaúctu pestovať subtílne, nie prostredníctvom hesiel a fráz, ale na konkrétnych príkladoch, spájať pritom poznatky s emočným nasadením, vždy ale so zreteľom na menšinové a ľudské práva, na európsky kontext, tiež na interetnickú úctu, toleranciu a interakciu.

DIDAKTICKÉ POKYNY

Keď ide o tento predmet, musí sa mať na zreteli podstatná úloha: naučiť žiakov pekne rozprávať po slovensky, čítať, písať a získať zručnosť v jazykovej správnosti. Musia sa mať vždy na zreteli predvedomosti žiakov a na ne sa musí vždy sústavne nadväzovať. Na každej hodine si má učiteľ zvoliť diferencovaný prístup, lebo sú žiaci vekovo zmiešaní a prichádzajú s rozličnými jazykovými kompetenciami.

Gramatika sa má podávať v implicitnej podobe, namiesto opravovania chýb sa využíva modelovanie správneho rečového variantu. Neodmysliteľné je vytvorenie príjemnej atmosféry, ktorá predpokladá kooperatívny vzťah medzi učiteľom a žiakom a má pomôcť prekonať psychickú bariéru pri aktivizácii získaných rečových zručností, schopností a návykov. Každý jazykový prostriedok sa demonštruje v určitom kontexte, nie izolovane. V nácviku rečových zručností majú dominovať rozličné formy dialógov v interakcii učiteľ – žiak a žiak – žiak. K požiadavkám na spôsob vyjadrovania žiaduca je jednoduchosť, prirodzenosť, spontánnosť a jazyková správnosť.

III. SLEDOVANIE A HODNOTENIE VYUČOVANIA

Sledovanie a hodnotenie výsledkov napredovania žiaka je vo funkcii dosiahnutia výkonov a začína základným hodnotením úrovne, na ktorej sa žiak nachádza, podľa toho, čo sa bude brať do ohľadu pri hodnotení procesu jeho napredovania, ako aj známka. Každá aktivita je dobrá príležitosť na hodnotenie napredovania a získavanie spätnej informácie. Každá vyučovacia hodina a každá aktivita žiaka je príležitosťou na formatívne hodnotenie, totiž zaznamenanie postupovania žiaka a usmerňovanie na ďalšie aktivity.

Formatívne hodnotenie je zložkou súčasného prístupu vyučovaniu a znamená hodnotenie vedomostí, zručností, postojov a správania, ako aj rozvíjania zodpovedajúcej kompetencie diferencovane počas vyučovacích hodín a v priebehu učenia. Výsledok takého hodnotenia dáva spätnú informáciu ako učiteľovi, tak aj žiakovi o tom, ktoré kompetencie sú dobre zvládnuté a ktoré nie, ako aj o účinnosti zodpovedajúcich metód, ktoré učiteľ uplatnil na uskutočnenie cieľa. Ako formatívne hodnotenie sa chápe zbieranie údajov o dosiahnutých výsledkoch žiaka a najčastejšie techniky sú: realizácia praktických úloh, sledovanie a zapisovanie aktivít žiaka v priebehu vyučovania, priama komunikácia medzi žiakom a učiteľom, evidencia pre každého žiaka, (mapa postupovania) atď. Výsledky formatívneho hodnotenia na konci vyučovacieho cyklu majú byť vyjadrené známkou v súlade s pravidlami o známkovaní žiakov.

Práca každého učiteľa je zložená z plánovania, uskutočnenia a sledovania a hodnotenia. Dôležité je, aby učiteľ sústavne sledoval a hodnotil diferencovane, okrem dosahov žiakov aj proces vyučovacích hodín a učenia, ako aj seba a svoju vlastnú prácu. Všetko to, čo sa ukáže ako dobré a užitočné, učiteľ bude aj naďalej využívať vo svojej praxi vyučovania, a všetko to, čo sa ukáže ako nedostatočne účinné a efektívne, malo by sa zdokonaliť.

Názov predmetu SLOVENSKÝ JAZYK AKO JAZYK S PRVKAMI NÁRODNEJ KULTÚRY

Cieľ Cieľ učenia slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry je dosiahnuť taký stupeň rozvoja komunikačných zručností u žiaka, aby vedel samostatne uplatniť osvojené rečové zručnosti v štandardných а odborných komunikatívnych situáciách (a v súlade s tematickým minimom aj v písanej podobe), pestovať národnú a kultúrnu identitu, etnickú sebaúctu a zoznamovať ich s prvkami tradície, kultúry, zvykov a obyčají slovenského národa s osobitným dôrazom na slovenskú komunitu v Srbsku, ako aj pestovanie a rozvíjanie multikulturálnosti v našom multietnickom prostredí.

Ročník prvý – B program

Ročný fond hodín 72 hodín

VÝKONY

Po skončení ročníka žiak bude schopný: Kľúčové pojmy obsahov:

určiť literárny druh literárneho diela

– analyzovať prvky kompozície lyrickej básne (strofa, verš)

– odlíšiť charakteristické vlastnosti ľudovej slovesnosti od vlastností umeleckej literatúry

– rozlíšiť ľudovú povesť, rozprávku, bájku, baladu

– rozlíšiť realistickú a fantastickú prózu

– rozlíšiť literárne postupy

– hodnotiť umelecký prednes, rozprávanie alebo dramatický dej (žartovný, veselý, smutný a pod.)

– určiť tému, miesto a čas konania deja; dejovú postupnosť

– rozlíšiť vlastnosti postáv na príkladoch z textu /vonkajšie vlastnosti a charakter postáv/

– opísať povery, zvyky/obyčaje, spôsob života a udalosti z minulosti opísané v literárnych dielach

– chápať vzťah k materinskému jazyku a k jazyku iných národov

poznať zhodu jazykových javov medzi slovenčinou a srbčinou

– odlíšiť spisovný jazyk od nárečia

– rozlíšiť podelenie spoluhlások na tvrdé, mäkké a obojaké

– rozlíšiť ohybné slovné druhy

– poznať pády a pádové koncovky v korelácii so srbčinou

– určiť kategóriu rodu, čísla, pri ohybných slovách

– uplatniť pravopisnú normu pri písaní vybraných slov (typické príklady)

– dôsledne uplatniť pravopisnú normu pri písaní veľkého písmena

– uplatňovať interpunkčné znamienka

– poznať niektoré frazeologické útvary

– správne vyslovovať spoluhlásku h, ch; tvrdé spoluhlásky d, t, l, n pred i, e

– správne vyslovovať slová vzhľadom na intonáciu

– plynulo a zreteľne čítať nahlas a potichu literárne a vecné texty

– vedieť sa poďakovať, požiadať o pomoc, počúvať hovoriaceho

určiť časti textu (názov, odseky)

– utvoriť hovorový prejav alebo napísaný text o vnímaní prečítaného literárneho diela a na témy z každodenného života a vlastnej predstavivosti

urobiť a predniesť dramatizáciu prečítaného textu podľa výberu, zážitku alebo udalosti z každodenného života

– používať slovník pri obohacovaní slovnej zásoby (paralela so srbským jazykom a pri preklade)

správne odpísať kratší text so zadanou úlohou (obmena rodu, čísla, času, slabík...)

zostaviť a napísať pozdrav a blahoželanie, mail a SMS

– zaspievať priliehavé slovenské ľudové a súčasné populárne pesničky

– predniesť ľudové koledy a vinše vzťahujúce sa na sviatky alebo ročné obdobia

– oboznámiť sa o veku primeraných ľudových tancoch a obyčají

– poznať charakteristiky slovenského ľudového odevu

– zaznamenávať sviatky (v porovnaní so srbskými)

– poznať tradičné slovenské zvyky a obyčaje (zabíjačka, Mikuláš, Lucka, Vianoce/koledovanie/ oblievačky) a k tomu priliehavé tradičné jedlá

– poznať niektoré svadobné obyčaje, piesne a vinše viažuce sa za slovenskú svadbu v danom prostredí

– poznať festivaly s národnostným významom a brať účasť na niektorých (ako divák alebo ako účastník)

– poznať inštitúcie s národnostným významom, múzeá, etnodomy, galérie

LITERATÚRA

LYRIKA

Literárne termíny a pojmy

Básnik a lyrický subjekt.

Motívy a básnické obrazy ako prvky kompozície lyrickej básne a piesne.

Druhy strof podľa počtu veršov v lyrickej básni/piesni: štvorveršová.

Znaky lyrickej poézie: obraznosť, rytmickosť.

Básnické figúry: prirovnanie, personifikácia; epiteton, onomatopoja.

Druhy autorských a ľudových lyrických piesní a básní: opisné (deskriptívne); zbojnícke a obradné.

EPIKA

Literárne termíny a pojmy

Spisovateľ a rozprávač.

Slovotvorné postupy: opis, rozprávanie v prvej a tretej osobe; dialóg.

Fabula: sled udalostí, epizódy, kapitoly.

Charakteristika postáv – spôsob vyjadrovania, správanie, fyzický vzhľad, životné postoje, etickosť konania.

Druhy epických diel vo verši a v próze: ľudová balada, bájka, žartovná ľudová rozprávka, balada.

DRÁMA

Literárne termíny a pojmy

Dejstvo, výstup, osoby v dráme.

Dramatické útvary a rozhlasová hra.

JAZYK

Tri skupiny slovanských jazykov.

Materinský jazyk a jazyky iných národov.

Kontaktové jazyky: slovenčina a srbčina

Spisovný jazyk a nárečia (stredoslovenské, západoslovenské a východoslovenské).

Spodobovanie spoluhlások podľa znelosti (znelé a neznelé).

Zákon o rytmickom krátení.

Stavba a tvorenie slov.

Homonymá, synonymá a opozitá.

Ohybné slovné druhy: podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá; neohybné slovné druhy: príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia (vymenovať).

Podstatné mená – pojem a členenie (hmotné – všeobecné a vlastné, nehmotné)

Skloňovanie podstatných mien mužského, ženského a stredného rodu: slovný základ a pádová koncovka.

Prídavné mená – pojem a členenie (vlastnostné – akostné a vzťahové a privlastňovacie), zhoda prídavného mena s podstatným menom v rode, čísle a páde; stupňovanie prídavných mien.

Skloňovanie prídavných mien mužského, ženského a stredného rodu; stupňovanie prídavných mien

Zámená – osobné zámená: skloňovanie, kratšie a dlhšie tvary zámen; zvratné zámeno.

Číslovky – pojem a členenie (určité – základné, radové, skupinové, násobné a neurčité).

Slovesá – pojem, gramatické kategórie slovies, neurčitok, jednoduché a zložené slovesné tvary (vysvetlenie).

Písanie i/y, í/ý po obojakých spoluhláskach.

Veľké písmeno vo viacslovných geografických názvoch, názvoch inštitúcií, ustanovizní, organizácií (typické príklady); veľké a malé písmeno pri písaní privlastňovacích prídavných mien.

Zámeno Vy z úcty.

Interpunkčné znamienka: čiarka (pri vymenovávaní, oslovovaní); úvodzovky (priama reč); pomlčka (namiesto úvodzoviek v priamej reči).

Výslovnosť h a ch; tvrdých spoluhlások d, t, l, n pred i, e.

Výslovnosť zdvojených spoluhlások.

Intonácia a prestávky v spojení s interpunkčnými znamienkami; intonácia opytovacích viet.

Výslovnosť spoluhlások d, t, l, n pred samohláskami e, i.

Artikulácia: hlasné čítanie najprv pomaly a potom rýchlejšie (individuálne alebo v skupine).

JAZYKOVÁ KULTÚRA

Rozprávanie – o zážitkoch, o tom čo videli, čo by si priali.

Tvorenie skupiny slov na určenú tému a viet zo zadaných slov.

Samostatné rozprávanie (8 – 10 viet) o svojom súrodencovi, priateľovi, spolužiakovi, o živote v škole, o svojom zážitku, o nejakej udalosti, v ktorej brali účasť; o sledovanom filme alebo divadelnom predstavení.

Opis – interiéru a exteriéru, ľudí, zvierat, prírodných javov, zvykov a obyčají.

Poďakovanie, žiadosť o pomoc, účasť v dialógu.

Vyjadrenie svojho názoru o prečítanom texte (čo sa mi páčilo a prečo).

Názov textu, autor, ústredná postava a jej vlastnosti.

Reprodukcia počutého a prečítaného textu alebo rozprávky, bájky za pomoci osnovy alebo samostatne.

Opis obrázka alebo rozprávky podľa dejovej osnovy alebo pomocou členenej ilustrácie.

Reprodukcia slovenského filmu, rozprávky, divadelného predstavenia podľa zostavenej osnovy.

Dramatizácia textu podľa výberu, zážitku alebo udalosti z každodenného života.

– Používanie slovníka na obohacovanie slovnej zásoby, paralela so srbským jazykom, kalky, vysvetlenie významu slov v kontexte.

– Používanie slovníka pri preklade. Porozumenie určitým frazeologickým jednotkám.

– Hlasné a tiché čítanie, správna dikcia a intonácia vety.

Odpisovanie kratších viet a textov, charakteristických slov a výrazov, odpisovanie so zadanou úlohou (obmena rodu, čísla, času, slabík...).

Rozdelenie viet podľa obsahu a členitosti.

Vymenovanie základných vetných členov a rozlišovanie ich v jednoduchej vete.

Písanie pozdravu a blahoželania, SMS, mailu.

Verejný výstup, prezentovanie vlastnej a tímovej práce.

– Tradičná slovenská ľudová kultúra /svadobné obyčaje v jednotlivých prostrediach/.

POKYNY NA DIDAKTICKO-METODICKÚ REALIZÁCIU PROGRAMU

Program vyučovania a učenia slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry obsahuje tri vzdelávacie oblasti: literatúru, jazyk a jazykovú kultúru. Rozdelenie hodín sa neodporúča podľa vzdelávacích oblastí, ba naopak, na každej hodine by sa mala venovať náležitá pozornosť kultúre vyjadrovania žiakov, národnej tradícii, zvykom, obyčajam a kultúre Slovákov v Srbsku. Teda všetky tri oblasti sa navzájom integrujú a ani jedna sa nemôže vyučovať oddelene a bez vzájomnej spätosti s inými oblasťami.

Program vyučovania a učenia slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry založený je na vzdelávacích výkonoch, respektíve na procese učenia a žiackych výkonoch. Vzdelávacie výkony predstavujú opis zjednotených vedomostí, zručností, postojov a hodnôt, ktoré žiak buduje, rozširuje a prehlbuje prostredníctvom troch vzdelávacích oblastí tohto vyučovacieho predmetu.

I. PLÁNOVANIE VYUČOVANIA A UČENIA

Program vyučovania a učenia slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry zameraný na výkony umožňuje učiteľovi väčšiu voľnosť, viac možností pri plánovaní vyučovacieho procesu a učenia. Úlohou učiteľa je, aby kontextualizoval daný program potrebám konkrétnej triedy majúc na zreteli: poznávaciu úroveň slovenského jazyka, zloženie triedy a charakteristiky žiakov; učebnice a iné učebné materiály, ktoré bude používať; technické podmienky, vyučovacie prostriedky a médiá, ktorými škola disponuje; rezorty, možnosti, ako i potreby lokálneho prostredia, v ktorom sa škola nachádza. Vychádzajúc z daných výkonov a obsahov, učiteľ najprv tvorí svoj ročný globálny plán práce, z ktorého neskoršie bude rozvíjať svoje operatívne plány. Výkony definované podľa oblastí, uľahčujú učiteľovi sfunkčnenie výkonov na úrovni konkrétnej vyučovacej jednotky. Teraz má učiteľ pre každú oblasť definované výkony. Od neho sa očakáva, že pre každú vyučovaciu jednotku vo fáze plánovania a písania prípravy na hodinu definuje diferencované výsledky práce žiakov: tie, ktoré by všetci žiaci mali dosiahnuť, tie, ktoré by väčšina žiakov mala dosiahnuť, a tie, ktoré by mali iba niektorí žiaci dosiahnuť. Takýmto spôsobom sa dostane nepriamy vzťah so štandardmi na troch úrovniach žiackych výkonov. Zároveň pri plánovaní treba mať na zreteli, že sa výkony rozlišujú, že sa niektoré ľahšie a rýchlejšie môžu realizovať, ale pre väčšinu výkonov (najmä v oblasti literatúry) potrebné je omnoho viac času, viac rozličných aktivít a prác na rôznych textoch. Vo fáze plánovania vyučovacieho procesu je veľmi dôležité mať na zreteli, že učebnica je iba vyučovacím prostriedkom a že neurčuje obsah vyučovacieho predmetu. Preto k obsahu učebníc treba pristúpiť selektívne. Pritom čítanka, spolu s CD k učebnici a gramatikou, je len jedným z možných prameňov vedomostí a učiteľ žiakom umožňuje prehľad a vlastnú skúsenosť v používaní iných prameňov poznania. Pri plánovaní vyučovacieho procesu treba prihliadať na predbežné vedomosti, skúsenosti, intelektuálne schopnosti a na záujmy žiaka. Nevyhnutné je dať dôraz na rozširovanie slovnej zásoby a možnosti využívať jednotlivé kultúrne podujatia a sviatky, ktoré sa ponúkajú v daných prostrediach, s cieľom formovania predstáv o živote Slovákov v minulosti, o tradíciách a kultúre, ktorá slovenskú menšinu na tomto území charakterizuje. Odporúča sa porovnávať zaznamenávanie určitých sviatkov so zaznamenávaním sviatkov iných menšín, ktoré žijú spolu so Slovákmi v daných lokalitách.

II. REALIZÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU A UČENIA

LITERATÚRA

Základ programu z literatúry tvoria texty z lektúry. Lektúra je rozvrhnutá podľa literárnych druhov – lyrika, epika, dráma a zároveň obohatená výberom neliterárnych, vedecko-populárnych a informatívnych textov. Povinná časť lektúry pozostáva hlavne z častí, ktoré patria do základného národného korpusu, ktorý je obohatený aj súčasnými aktuálnymi dielami. Výber diel je v najväčšej miere založený na princípe vekovej primeranosti.

LYRIKA

ŠKOLSKÁ LEKTÚRA

1. Francesco Petrarca: Sonety pre Lauru (úryvok)

3. Rytierske piesne (výber)

4. Hugolín Gavlovič: Valaská škola mravúv stodola

5. Ľudové koledy a svadobné a iné vinše: (výber)

6. Slovenské ľudové balady (výber)

EPIKA

ŠKOLSKÁ LEKTÚRA

1. Slovenská ľudová rozprávka

2. Slovenská ľudová povesť (výber)

3. Ľudová rozprávka iných národov (výber)

4. Legendy o svätom Cyrilovi a Metodovi

5. Biblia (úryvky)

6. Ladislav Nádaši Jégé: výber z diela

7. Povesť: Svätoplukove prúty

8. Ľudové pranostiky, porekadlá a príslovia

DRÁMA

ŠKOLSKÁ LEKTÚRA

1. Rozhlasová hra: Antigona

2. Divadelné predstavenie: (výber)

VEDECKOPOPULÁRNE A INFORMAČNÉ TEXTY
(výber 2 textov)

1. Malé formy ľudovej slovesnosti

2. Zo života našich predkov

3. Výber z kníh, encyklopédií, časopisov pre mládež a internetu.

4. Z tlače a internetu o našich celomenšinových festivaloch

DOMÁCA LEKTÚRA
(spracovať 2 diela)

1. Výber z diela súčasných slovenských vojvodinských autorov

2. Ján Čajak ml.: Zuzka Turanová

3. Slovenské ľudové rozprávky (výber)

4. Ezopove bájky (výber)

4. Výber z biblických príbehov

Doplnková lektúra
(výber z 3 diel)

1. Pavol Dobšinský: zberateľská činnosť a malé formy ľudovej slovesnosti

2. Milina Sklabinská, Katarína Mosnáková: Slováci v Srbsku (úryvok)

3. Pozeral/a som slovenský film alebo filmovanú rozprávku: (voľný výber)

4. Komiks podľa výberu

5. Pozeral/a som slovenské divadelné predstavenie

PRÁCA S TEXTOM

Rozlišovanie: rozprávky (ľudové a autorské), bájky, básne, balady, povesť, porekadlá a príslovia, hádanky.

Čítanie – kratších slovenských ľudových rozprávok, bájok, povestí a textov z umeleckej tvorby, piesní, básní, balád. Nacvičovanie plynulého čítania s porozumením, ktoré sa rovná hovoru. Pri spracovaní básní treba nacvičovať umelecký prednes.

Od žiakov v tomto veku treba očakávať, že budú vedieť postrehnúť priebeh udalosti, hlavnú a vedľajšie postavy, vlastnosti postáv (zovňajšok a charakterové vlastnosti, dobré a zlé konanie), čas a miesto konania deja, začiatok, zauzlenie a rozuzlenie, dejovú postupnosť, opis okolia a ľudí; posolstvo prísloví; ponaučenie bájok porovnávať s udalosťami zo života. Všímať si fantastické prvky v rozprávkach a prenesený význam v bájkach.

Odporúča sa žiakom prezentovať populárne ľudové piesne, sledovať slovenské časopisy (písanie krátkych literárnych prác do časopisov), spoločné pozeranie a rozbor aspoň jedného divadelného predstavenia a filmu v slovenskej reči, návšteva celomenšinových podujatí, etnodomu, múzeí a galérií, ktoré predstavujú slovenskú kultúru a tradície.

Texty z doplnkovej časti programu majú poslúžiť učiteľovi aj pri spracovaní učiva z gramatiky, tiež na spracovanie a upevňovanie obsahov z jazykovej kultúry. Diela, ktoré učiteľ nespracuje, má navrhnúť žiakom na čítanie vo voľnom čase.

Nový program je založený na väčšej integrácii literárnych a neliterárnych diel. Korelácia je umožnená adekvátnym kombinovaním povinných a nepovinných diel.

Okrem korelácie medzi textami učiteľ má umožniť vertikálnu koreláciu. Tiež má byť oboznámený s obsahmi slovenského jazyka z predchádzajúcich ročníkov, čo umožňuje dodržiavať princípy postupnosti a systematickosti.

Učiteľ má poznať obsahy predmetu zo slovenských dejín, hudobnej a výtvarnej kultúry pre 1. ročník (príklad: Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem, architektúru vojvodinských Slovákov, výtvarné umenie, slovenské ľudové svadobné piesne, časti kroja, výšivky a výzdoby na domoch – ornamentika,...), tradičnú a súčasnú duchovnú kultúru Slovákov s dôrazom na zvyky a obyčaje Slovákov v Srbsku.

Horizontálnu koreláciu učiteľ nadväzuje predovšetkým na vyučovanie srbského jazyka, dejín, výtvarnej kultúry a hudobnej kultúry, náboženstva a občianskej výchovy.

Vzdelávacie výkony späté s oblasťou literatúry založené sú na čítaní. Rôzne obmeny pri čítaní sú základným predpokladom, aby žiaci vo vyučovaní získavali vedomosti a aby sa úspešne uvádzali do sveta literárneho diela. V prvom ročníku sa pestuje zážitkové čítanie a žiaci sa uvádzajú do bádateľského čítania.

JAZYK

Vo vyučovaní jazyka žiaci sa uschopňujú pre správnu ústnu a písomnú komunikáciu v spisovnom slovenskom jazyku.

Keď sa v obsahoch programu uvádzajú vyučovacie jednotky, ktoré žiaci už spracovali v predošlých ročníkoch, stupeň osvojenia a uplatnenia spracovaného učiva sa overuje, opakuje a nacvičuje na nových príkladoch, ktoré predchádzajú spracovaniu nových obsahov, pričom sa zabezpečuje kontinuita práce a systematickosť v nadväzovaní nového učiva na získané vedomosti.

Nevyhnutné je, aby učiteľ vždy mal na zreteli význam priliehavých a systematických cvičení, lebo učivo sa nepovažuje za zdolané, kým sa dobre nenacvičí. To znamená, že cvičenia majú byť súčasťou spracovania učiva, uplatnenia, opakovania a upevňovania vedomostí.

Učivo o ohybných slovných druhoch treba spracovať poukazujúc na podobnosť slovenského jazyka, keď ide o slovné druhy a skloňovanie. Rozsah učiva si učiteľ plánuje podľa toho, s akou skupinou pracuje (homogénnou alebo heterogénnou) a podľa úrovne znalosti jazyka a toho, koľko rokov predtým žiaci navštevovali hodiny slovenčiny.

Pravopis

Pravopisné pravidlá sa osvojujú prostredníctvom systematických cvičení (pravopisné diktáty, oprava textu, testy s otázkami z pravopisu atď.). V kontexte pravopisných cvičení žiaduce je občas zapojiť aj otázky, ktorými sa overuje ortografia (správne písanie písmen). Písať diktát sa odporúča len vo funkcii nacvičovania učiva s dôrazom na veľké začiatočné písmená a znaky interpunkcie na konci vety a pri písaní priamej reči. Ak si žiaci osvojili dostatočne učivo z oblasti gramatiky, tak sa odporúča pracovať aj na koncovkách podstatných a prídavných mien a slovies.

Treba podnecovať žiakov, aby sami zisťovali a opravovali pravopisné chyby, v SMS komunikácií, mailoch, ako aj pri rôznych typoch komunikácie prostredníctvom internetu.

Žiakov treba usmerňovať, aby používali pravidlá a príručky slovenského pravopisu a slovníky. Žiaduce je, aby učiteľ mal tieto príručky na hodine vždy, najmä keď sa spracuje učivo z pravopisu a usmerňoval žiakov používať uvedené príručky.

Ortoepia

Učiteľ má neustále poukazovať na dôležitosť správnej výslovnosti, ktorá sa upevňuje prostredníctvom určitých ortoepických cvičení. Ortoepické cvičenia netreba realizovať ako osobitné vyučovacie jednotky, ale spolu so spracovaním tém z gramatiky; prízvuk vo vete sa môže nadväzovať na kultúru vyjadrovania, nácvik prednesu básne a pod. Používaním auditívnych záznamov žiakov: CD k čítanke a ďalších, treba zvykať na správnu výslovnosť, melodickosť, dikciu...

Niektoré ortoepické cvičenia sa môžu konať aj pri zodpovedajúcich témach z literatúry: napr. artikulácia sa môže nacvičovať pri jazykolamoch, keď sa spracúvajú ako časť z ľudovej slovesnosti; prízvuk, tempo, rytmus, intonácia a prestávky sa môžu nacvičovať čítaním nahlas úryvkov z lektúry (podľa výberu učiteľa alebo žiaka) atď. Ako ortoepické cvičenia treba využívať aj prednes spamäti naučených úryvkov z poézie a prózy (pomocou auditívnych učebných prostriedkov).

JAZYKOVÁ KULTÚRA

Rozvíjať jazykovú kultúru je jednou z najdôležitejších úloh vyučovania materinského jazyka s prvkami národnej kultúry. Aj keď je táto oblasť vyučovania v programe určená ako osobitná oblasť, musí sa využívať tak pri spracovaní literárnych textov, ako aj pri vyučovaní gramatiky a pravopisu. Spracovanie literárneho textu a učenie gramatiky a pravopisu spisovného jazyka musí zahrňovať aj obsahy, ktoré prispievajú k pestovaniu kultúry ústneho a písomného vyjadrovania.

V tejto vekovej kategórii od žiakov treba očakávať poznanie nasledujúcich oblastí: Rozprávanie – o zážitkoch, o tom čo videli, čo by si priali. Odporúčané témy na spracovanie: Širšia rodina. Príbuzenské vzťahy. Životopisné údaje. Hostia. Jedálny lístok. Návštevy. Môj priateľ – moja priateľka. Pracovný deň žiaka. Voľný čas. Záľuby. Kniha. TV a rozhlas. Rozprávky starej matere a starého otca. Časti tela – podrobnejšie. Chráňme prírodu – zvieratá a rastliny. Počasie a ľudová slovesnosť spätá s ním. Ročný kolobeh v prírode. Povolania a remeslá. Rodná reč. Láska k rodnej reči. Najdôležitejšie slovenské vojvodinské manifestácie– festivaly a prehliadky. Časť svadobných zvykov a ľudového odevu v jednotlivých prostrediach. Časopis Vzlet. Návšteva priateľa v Novom Sade, Kovačici, Báčskom Petrovci (celomenšinové inštitúcie, galérie, múzeá, ktoré zachovávajú slovenskú ľudovú kultúru a tradície, etnodomy, najstaršie domy, architektúra vojvodinských Slovákov so zameraním na svoje prostredie). Telefonická konverzácia. Doprava. Športy. Kupujeme počítač. Významné sviatky a dátumy pre slovenskú menšinu. Slovenské kultúrne, informačné a náboženské inštitúcie. Planéta Zem. Kontinenty, strany sveta. Kam by som chcel/a cestovať. Pesničky, dialógy, scénky, dielne na vylepšenie konverzácie. Komiks. Pexeso.

Od žiakov sa naďalej očakáva tvorenie skupiny slov pre určenú tému a viet zo zadaných slov. Majú vedieť vyjadriť svoj názor o prečítanom texte (čo sa mi páčilo a prečo), jeho názov, autora, ústrednú postavu a jej vlastnosti. Majú sa vedieť poďakovať, požiadať o pomoc. Majú samostatne porozprávať niekoľko viet o svojom súrodencovi, priateľovi, spolužiakovi, o živote v škole, porozprávať svoj zážitok, nejakú udalosť, v ktorej brali účasť...

Reprodukcia – počutého a prečítaného textu alebo rozprávky podľa osnovy alebo samostatne. Opísať obrázok alebo postupný dej pomocou členenej ilustrácie. Vedieť reprodukovať podľa osnovy sledovaný slovenský film, rozprávku alebo divadelné predstavenie, scénku alebo oslavu.

Opis – interiéru a exteriéru, ľudí, zvierat, prírodných javov, vymyslených príbehov, sviatkov a obyčají. vynechania slov opisu; priama a nepriama reč. Majú povedať samostatne a súvisle najmenej 8 – 10 viet.

Dialóg – rozprávanie o udalosti prostredníctvom o obrázku, precvičenej téme a viesť dialóg.

Dávať dôraz na interpunkciu (bodka, čiarka, výkričník, otáznik, priama reč).

Dramatizácia – kratšieho textu podľa výberu, zážitku alebo udalosti z každodenného života (situácia v knižnici, v obchode, na pošte, u školského pedagóga, zážitok s kamarátmi...); čítanie podľa úloh a striedania úloh.

Rozhovor – prihliadať na rozvoj slovníka každodennej konverzácie, obohacovanie aktívnej slovnej zásoby, frazeológia. Frekventované vety z každodenného života. Rozličné tvary vyjadrovania, vynachádzavosť, dôvtip. Cvičenia so zmenou a dopĺňaním viet.

Slovník – použitie slovníka pri obohacovaní slovnej zásoby, paralela so srbským jazykom, kalky, vysvetlenie významu slov v kontexte. Obohacovanie slovnej zásoby žiakov pomocou didaktických hier z jazyka, rébusov, doplňovačiek, prešmyčiek, hlavolamov... Písanie vlastného slovníka menej známych slov a výrazov.

Čítanie – Hlasné a tiché čítanie, správna dikcia a intonácia vety. Melódia vety. Slová, v ktorých nastáva spodobovanie spoluhlások.

Odpisovanie – kratších viet a textov, charakteristických slov a výrazov, odpisovanie so zadanou úlohou (obmena rodu, čísla, času, slabík...). Písanie krátkej slohovej práce podľa osnovy alebo zadaných otázok; písanie pozdravu a blahoželania.

Žiaci si majú osvojiť aktívne približne 400 slov a frazeologických spojení. Pasívna slovná zásoba má byť na každej úrovni vyššia ako aktívna.

Ako mimovyučovacie čítanie sa odporúčajú časopisy pre mládež, slovenská literatúra a ľudová slovesnosť.

Od žiakov očakávame, aby vedeli aspoň 4 básne, 5 slovenských ľudových piesní a súčasné populárne pesničky, hádanky, riekanky, niektoré porekadlá a príslovia, predniesť ľudové koledy a vinše vzťahujúce sa na sviatky alebo ročné obdobia, dve krátke prózy v rozsahu 6 – 8 riadkov a 4 krátke dialógy alebo účasť v detskom divadelnom predstavení. Žiaci by sa podľa možnosti, mali zapojiť do veku primeraných ľudových hier a tancov, mali by poznať charakteristiky slovenského ľudového odevu (svadobný odev), zaznamenávať sviatky (v porovnaní so srbskými), poznať tradičné slovenské zvyky a obyčaje (zabíjačka, svadba, Mikuláš, Lucka, Vianoce /koledovanie/ oblievačky) a k tomu priliehavé tradičné jedlá a ľudový odev.

Prvky národnej kultúry a tradície

Zoznamovanie detí so základmi dejín slovenskej menšiny v Srbsku (presídľovanie, kultúrne, vzdelanostné, cirkevné a hospodárske snahy, vrcholné kultúrne výsledky, relevantné organizačné formy a inštitúcie…), sprostredkovanie poznatkov, ale i pestovanie emočného vzťahu k tradícii, kultúre, obyčajom a zvykom slovenskej menšiny vo Vojvodine, Srbsku, ale i na celej Dolnej zemi (folklór, remeslá, ľudová slovesnosť, divadlo, literatúra, hudba, tradičné detské hry, obyčaje…), no nie v zmysle romantického tradicionalizmu a paseizmu, ale vždy v relácii k budúcnosti, rozvoju a modernizácii. Na minulosť sa opierať, do budúcnosti sa pozerať. Sprostredkovať deťom žiakom poznatky o slovenskej komunite v Srbsku (osady, inštitúcie a organizácie, osobnosti, mená, priezviská, pôvod…), ale i o stykoch s inými etnickými skupinami a kultúrami, o prínosoch Slovákov tunajšiemu prostrediu (v školstve, kultúre, umení, architektúre…). Snažiť sa slovenskú identitu a sebaúctu pestovať subtílne, nie prostredníctvom hesiel a fráz, ale na konkrétnych príkladoch, spájať pritom poznatky s emočným nasadením, vždy ale so zreteľom na menšinové a ľudské práva, na európsky kontext, tiež na interetnickú úctu, toleranciu a interakciu.

DIDAKTICKÉ POKYNY

Keď ide o tento predmet, musí sa mať na zreteli podstatná úloha: naučiť žiakov pekne rozprávať po slovensky, čítať, písať a získať zručnosť v jazykovej správnosti. Musia sa mať vždy na zreteli predvedomosti žiakov a na ne sa musí vždy sústavne nadväzovať. Na každej hodine si má učiteľ zvoliť diferencovaný prístup, lebo žiaci prichádzajú s rozličnými jazykovými kompetenciami.

Gramatika sa má podávať v implicitnej podobe, namiesto opravovania chýb sa využíva modelovanie správneho rečového variantu. Neodmysliteľné je vytvorenie príjemnej atmosféry, ktorá predpokladá kooperatívny vzťah medzi učiteľom a žiakom a má pomôcť prekonať psychickú bariéru pri aktivi`zácii získaných rečových zručností, schopností a návykov. Každý jazykový prostriedok sa demonštruje v určitom kontexte, nie izolovane. V nácviku rečových zručností majú dominovať rozličné formy dialógov v interakcii učiteľ – žiak a žiak – žiak. K požiadavkám na spôsob vyjadrovania žiadúca je jednoduchosť, prirodzenosť, spontánnosť a jazyková správnosť.

III. SLEDOVANIE A HODNOTENIE VYUČOVANIA

Sledovanie a hodnotenie výsledkov napredovania žiaka je vo funkcii dosiahnutia výkonov a začína základným hodnotením úrovne, na ktorej sa žiak nachádza podľa toho, čo sa bude brať do ohľadu pri hodnotení procesu jeho napredovania, ako aj známka. Každá aktivita je dobrá príležitosť na hodnotenie napredovania a získavanie spätnej informácie. Každá vyučovacia hodina a každá aktivita žiaka je príležitosťou na formatívne hodnotenie, totiž zaznamenanie postupovania žiaka a usmerňovanie na ďalšie aktivity.

Formatívne hodnotenie je zložkou súčasného prístupu vyučovaniu a znamená hodnotenie vedomostí, zručností, postojov a správania, ako aj rozvíjania zodpovedajúcej kompetencie diferencovane počas vyučovacích hodín a v priebehu učenia. Výsledok takého hodnotenia dáva spätnú informáciu ako učiteľovi, tak aj žiakovi o tom, ktoré kompetencie sú dobre zvládnuté a ktoré nie, ako aj o účinnosti zodpovedajúcich metód, ktoré učiteľ uplatnil na uskutočnenie cieľa. Ako formatívne hodnotenie sa chápe zbieranie údajov o dosiahnutých výsledkoch žiaka a najčastejšie techniky sú: realizácia praktických úloh, sledovanie a zapisovanie aktivít žiaka v priebehu vyučovania, priama komunikácia medzi žiakom a učiteľom, evidencia pre každého žiaka, (mapa postupovania) atď. Výsledky formatívneho hodnotenia na konci vyučovacieho cyklu majú byť vyjadrené známkou v súlade s pravidlami o známkovaní žiakov.

Práca každého učiteľa je zložená z plánovania, uskutočnenia a sledovania a hodnotenia. Dôležité je, aby učiteľ sústavne sledoval a hodnotil diferencovane, okrem dosahov žiakov aj proces vyučovacích hodín a učenia, ako aj seba a svoju vlastnú prácu. Všetko to, čo sa ukáže ako dobré a užitočné, učiteľ bude aj naďalej využívať vo svojej praxi vyučovania, a všetko to, čo sa ukáže ako nedostatočne učí.

Názov predmetu SLOVENSKÝ JAZYK AKO JAZYK S PRVKAMI NÁRODNEJ KULTÚRY

Cieľ Cieľ učenia slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry je dosiahnuť taký stupeň rozvoja komunikačných zručností u žiaka, aby vedel samostatne uplatniť osvojené rečové zručnosti v štandardných а odborných komunikatívnych situáciách (a v súlade s tematickým minimom aj v písanej podobe), pestovať národnú a kultúrnu identitu, etnickú sebaúctu a zoznamovať ich s prvkami tradície, kultúry, zvykov a obyčají slovenského národa s osobitným dôrazom na slovenskú komunitu v Srbsku, ako aj pestovanie a rozvíjanie multikulturálnosti v našom multietnickom prostredí.

Ročník druhý – A program

Ročný fond hodín 72 hodín

VÝKONY

Po skončení ročníka žiak bude schopný: Kľúčové pojmy obsahov:

– analyzovať prvky kompozície lyrickej básne (strofa, verš)

– odlíšiť charakteristické vlastnosti ľudovej slovesnosti od vlastností umeleckej literatúry; lineárny od nelineárneho textu

– rozlíšiť ľudovú rozprávku, bájku, baladu

rozlíšiť realistickú a fantastickú prózu

– hodnotiť umelecký prednes, rozprávanie alebo dramatický dej (žartovný, veselý, smutný a pod.)

– určiť tému, miesto a čas konania deja; dejovú postupnosť

– rozlíšiť vlastnosti postáv na príkladoch z textu

opísať povery, zvyky/obyčaje, spôsob života a udalosti z minulosti opísané v literárnych dielach

chápať vzťah k materinskému jazyku a k jazyku iných národov

– poznať zhodu jazykových javov medzi slovenčinou a srbčinou

– odlíšiť spisovný jazyk od nárečia

správne používať a písať dz, dž, h, ch, ľ, ä a dvojhlásky, správne čítať a písať slabiky de, te, le, ne, di, ti, li, ni

– správne písať a čítať dlhé samohlásky, dlhé ŕ, ĺ

– rozlíšiť ohybné slovné druhy

– poznať pády a pádové koncovky v korelácii so srbčinou

určiť kategóriu rodu, čísla, pri ohybných slovách

– dôsledne uplatniť pravopisnú normu pri písaní veľkého písmena

– uplatňovať interpunkčné znamienka

– rozdeľovať vety podľa obsahu a členitosti

– poznať niektoré frazeologické útvary

– správne vyslovovať slová pred správne bola navyše medzera vzhľadom na intonáciu

– čítať nahlas a potichu literárne a vecné texty

– vedieť sa poďakovať, požiadať o pomoc, počúvať hovoriaceho

– určiť časti textu (názov, odseky)

utvoriť krátky hovorový prejav alebo napísaný text o vnímaní prečítaného literárneho diela a na témy z každodenného života a vlastnej predstavivosti

– urobiť pred urobiť bola navyše medzera a predniesť dramatizáciu prečítaného textu podľa výberu, zážitku alebo udalosti z každodenného života

– používať slovník pri obohacovaní slovnej zásoby (paralela so srbským jazykom a pri preklade)

– správne odpísať kratší text so zadanou úlohou (obmena rodu, čísla, času)

– zostaviť a napísať pozdrav a blahoželanie, mail a SMS

– zaspievať priliehavé slovenské ľudové a súčasné populárne pesničky

– predniesť ľudové koledy a vinše vzťahujúce sa na sviatky alebo ročné obdobia

– oboznámiť sa o veku primeraných ľudových tancoch a obyčají

– poznať charakteristiky slovenského ľudového odevu

– zaznamenávať sviatky (v porovnaní so srbskými)

– poznať tradičné slovenské zvyky a obyčaje (zabíjačka, Mikuláš, Lucka, Vianoce/koledovanie/ oblievačky) a k tomu priliehavé tradičné jedlá

– poznať niektoré svadobné obyčaje

– poznať festivaly s národnostným významom a brať účasť na niektorých (ako divák alebo ako účastník)

– poznať inštitúcie s národnostným významom, múzeá, etnodomy, galérie

LITERATÚRA

LYRIKA

Literárne termíny a pojmy

Básnik a báseň.

Strofa a verš v lyrickej básni/piesni.

Druhy ľudových piesní a básní: opisné, zbojnícke, žartovné.

EPIKA

Literárne termíny a pojmy

Spisovateľ a rozprávač.

Slovotvorné postupy: opis, rozprávanie; dialóg.

Fabula: sled udalostí.

Charakteristika postáv – spôsob vyjadrovania, správanie, fyzický vzhľad a charakter.

Druhy epických diel: bájka, ľudová a autorská rozprávka, balada.

DRÁMA

Literárne termíny a pojmy

Dejstvo, výstup, osoby v dráme

Dramatické útvary a rozhlasová hra

JAZYK

Slovné druhy:

Podstatné mená: rod, číslo, pád, pády a pádové koncovky v korelácii so srbčinou.

Prídavné mená: rod a číslo prídavných mien

zámená (osobné zámená)

slovesá: osoba a číslo slovies

Rozdelenie slov na konci riadka (hranica na samohláske)

Priama reč (prvý a druhý model). Nepriama reč

Literárne texty – prednes učiteľa a audio video zápis.

Neliterárne texty: text v tabuľke, rozvrh hodín, vstupenka a iné

JAZYKOVÁ KULTÚRA

Tradičná slovenská ľudová kultúra, kroj a zvyky a obyčaje, jedlá

Riadený a voľný rozhovor. Osobnosť žiaka, rodina a dom, povinnosti v rodine, priatelia a spolužiaci, predstaviť svoje obľúbené zvieratko, svoju dedinu /mesto, zaznamenávanie rodinných sviatkov, ...

Formy spoločenského styku: čo kedy hovoríme, pozdravy a frázy

Rozprávanie, rozprávanie s obmenou a podľa obrázkov (ľudový odev, tradičné jedlá)

Prednes krátkeho, veku primeraného literárneho textu

Dramatické, zdramatizované texty, scénická úprava

Scénický prednes textu (dramatizácia kratších rozprávok, bájok alebo zážitkov žiakov), ľudové hry

Obohacovanie slovnej zásoby – dvojjazyčnosť

Hovorové, situačné a jazykové hry

Rozhovor o počutých audio zápisoch.

POKYNY NA DIDAKTICKO-METODICKÚ REALIZÁCIU PROGRAMU

Program vyučovania a učenia slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry obsahuje tri vzdelávacie oblasti: literatúru, jazyk a jazykovú kultúru. Rozdelenie hodín sa neodporúča podľa vzdelávacích oblastí, ba naopak, na každej hodine by sa mala venovať náležitá pozornosť kultúre vyjadrovania žiakov, národnej tradícii, zvykom, obyčajam a kultúre Slovákov v Srbsku. Teda všetky tri oblasti sa navzájom integrujú a ani jedna sa nemôže vyučovať oddelene a bez vzájomnej spätosti s inými oblasťami.

Program vyučovania a učenia slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry založený je na vzdelávacích výkonoch, respektíve na procese učenia a žiackych výkonoch. Vzdelávacie výkony predstavujú opis zjednotených vedomostí, zručností, postojov a hodnôt, ktoré žiak buduje, rozširuje a prehlbuje prostredníctvom troch vzdelávacích oblastí tohto vyučovacieho predmetu.

I. PLÁNOVANIE VYUČOVANIA A UČENIA

Program vyučovania a učenia slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry zameraný na výkony umožňuje učiteľovi väčšiu voľnosť, viac možností pri plánovaní vyučovacieho procesu a učenia. Úlohou učiteľa je, aby kontextualizoval daný program potrebám konkrétnej triedy majúc na zreteli: poznávaciu úroveň slovenského jazyka, zloženie triedy a charakteristiky žiakov; učebnice a iné učebné materiály, ktoré bude používať; technické podmienky, vyučovacie prostriedky a médiá, ktorými škola disponuje; rezorty, možnosti, ako i potreby lokálneho prostredia, v ktorom sa škola nachádza. Vychádzajúc z daných výkonov a obsahov, učiteľ najprv tvorí svoj ročný globálny plán práce, z ktorého neskoršie bude rozvíjať svoje operatívne plány. Výkony definované podľa oblastí, uľahčujú učiteľovi sfunkčnenie výkonov na úrovni konkrétnej vyučovacej jednotky. Teraz má učiteľ pre každú oblasť definované výkony. Od neho sa očakáva, že pre každú vyučovaciu jednotku vo fáze plánovania a písania prípravy na hodinu definuje diferencované výsledky práce žiakov: tie, ktoré by všetci žiaci mali dosiahnuť, tie, ktoré by väčšina žiakov mala dosiahnuť, a tie, ktoré by mali iba niektorí žiaci dosiahnuť. Takýmto spôsobom sa dostane nepriamy vzťah so štandardmi na troch úrovniach žiackych výkonov. Zároveň pri plánovaní treba mať na zreteli, že sa výkony rozlišujú, že sa niektoré ľahšie a rýchlejšie môžu realizovať, ale pre väčšinu výkonov (najmä v oblasti literatúry) potrebné je omnoho viac času, viac rozličných aktivít a prác na rôznych textoch. Vo fáze plánovania vyučovacieho procesu je veľmi dôležité mať na zreteli, že učebnica je iba vyučovacím prostriedkom a že neurčuje obsah vyučovacieho predmetu. Preto k obsahu učebníc treba pristúpiť selektívne. Pritom čítanka, spolu s CD k učebnici a gramatikou, je len jedným z možných prameňov vedomostí a učiteľ žiakom umožňuje prehľad a vlastnú skúsenosť v používaní iných prameňov poznania. Pri plánovaní vyučovacieho procesu treba prihliadať na predbežné vedomosti, skúsenosti, intelektuálne schopnosti a na záujmy žiaka. Nevyhnutné je dať dôraz na rozširovanie slovnej zásoby a možnosti využívať jednotlivé kultúrne podujatia a sviatky, ktoré sa ponúkajú v daných prostrediach, s cieľom formovania predstáv o živote Slovákov v minulosti, o tradíciách a kultúre, ktorá slovenskú menšinu na tomto území charakterizuje. Odporúča sa porovnávať zaznamenávanie určitých sviatkov so zaznamenávaním sviatkov iných menšín, ktoré žijú spolu so Slovákmi v daných lokalitách.

II. REALIZÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU A UČENIA

LITERATÚRA

Základ programu z literatúry tvoria texty z lektúry. Lektúra je rozvrhnutá podľa literárnych druhov – lyrika, epika, dráma a zároveň obohatená výberom neliterárnych, vedecko-populárnych a informatívnych textov. Povinná časť lektúry pozostáva hlavne z častí, ktoré patria do základného národného korpusu, ktorý je obohatený aj súčasnými aktuálnymi dielami. Výber diel je v najväčšej miere založený na princípe vekovej primeranosti.

LYRIKA

ŠKOLSKÁ LEKTÚRA

1. Ján Botto: Smrť Jánošíkova

2. Ján Labáth: výber z diela

3. Andrej Sládkovič: Marína

4. Janko Kráľ: výber z diela

5. Ľudové piesne: (výber), riekanky, hádanky

6. Milan Rúfus: výber z diela

7. Ľubomír Feldek: výber z diela

8. Ľudové koledy a iné vinše: (výber)

9. Slovenské ľudové balady (výber)

EPIKA

ŠKOLSKÁ LEKTÚRA

1. Lev Nikolajevič Tolstoj (krátke poučné texty)

2. Slovenská ľudová rozprávka podľa Pavla Dobšinského

3. Ľudová rozprávka iných národov (výber)

4. Ján Kalinčiak: Reštavrácia

5. Martin Kukučín: Neprebudený

6. Ján Čajak: výber z diela

7. Ladislav Nádaši Jégé: výber z diela

8. Ľudové porekadlá a príslovia

DRÁMA

ŠKOLSKÁ LEKTÚRA

1. Jozef Gregor Tajovský: (výber)

2. Divadelné predstavenie: (výber)

3. Rozhlasová divadelná hra

VEDECKOPOPULÁRNE A INFORMAČNÉ TEXTY
(zvoliť si 2 texty)

1. Malé formy ľudovej slovesnosti

2. Zo života našich predkov

3. Výber z kníh, encyklopédií, časopisov pre mládež a z internetu.

4. Z tlače a internetu o našich celomenšinových festivaloch

DOMÁCA LEKTÚRA
(spracovať dve diela)

1. Slovenské ľudové rozprávky a bájky: (výber)

2. Výber z diela súčasných slovenských vojvodinských autorov

3. Pavol Országh Hviezdoslav: Zuzanka Hraškovie (úryvok)

Doplnková lektúra
(výber z 2 diel)

1. Výber z diela slovenských vojvodinských autorov

2. Jozef Cíger Hronský: výber z diela

3. Pozeral/a som slovenský film alebo filmovanú rozprávku: (voľný výber)

4. Komiks podľa výberu

5. Pozeral/a som slovenské divadelné predstavenie

PRÁCA S TEXTOM

Rozlišovanie: rozprávky (ľudové a autorské), bájky, básne, balady, porekadlá a príslovia, hádanky, rečňovanky.

Čítanie – kratších slovenských ľudových rozprávok, bájok, a textov z umeleckej tvorby, piesní, básní, balád. Nacvičovanie plynulého čítania s porozumením, ktoré sa rovná hovoru. Pri spracovaní básní treba nacvičovať umelecký prednes.

Od žiakov v tomto veku treba očakávať, že budú vedieť postrehnúť priebeh udalosti, hlavnú a vedľajšie postavy, vlastnosti postáv (zovňajšok a charakterové vlastnosti, dobré a zlé konanie), čas a miesto konania deja, začiatok, zauzlenie a rozuzlenie, dejovú postupnosť, opis okolia a ľudí; posolstvo prísloví; ponaučenie bájok porovnávať s udalosťami zo života. Všímať si fantastické prvky v rozprávkach a prenesený význam v bájkach.

Odporúča sa žiakom prezentovať populárne a ľudové piesne, sledovať časopisy (písanie krátkych literárnych prác do časopisov), spoločné pozeranie a rozbor aspoň jedného divadelného predstavenia a filmu v slovenskej reči, návšteva celomenšinových podujatí, etnodomu, múzeí a galérií, ktoré predstavujú slovenskú kultúru a tradície.

Texty z doplnkovej časti programu majú poslúžiť učiteľovi aj pri spracovaní učiva z gramatiky, tiež na spracovanie a upevňovanie obsahov z jazykovej kultúry. Diela, ktoré učiteľ nespracuje, má navrhnúť žiakom na čítanie vo voľnom čase.

Nový program je založený na väčšej integrácii literárnych a neliterárnych diel. Korelácia je umožnená adekvátnym kombinovaním povinných a nepovinných diel.

Okrem korelácie medzi textami učiteľ má umožniť vertikálnu koreláciu. Tiež má byť oboznámený s obsahmi slovenského jazyka z predchádzajúcich ročníkov, čo umožňuje dodržiavať princípy postupnosti a systematickosti.

Učiteľ má poznať obsahy predmetu zo slovenských dejín, hudobnej a výtvarnej kultúry pre daný ročník (príklad: Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem, architektúru vojvodinských Slovákov, výtvarné umenie, slovenské ľudové svadobné piesne, časti kroja, výšivky a výzdoby na domoch – ornamentika,...), tradičnú a súčasnú duchovnú kultúru Slovákov s dôrazom na zvyky a obyčaje Slovákov v Srbsku.

Horizontálnu koreláciu učiteľ nadväzuje predovšetkým na vyučovanie srbského jazyka, dejín, výtvarnej kultúry a hudobnej kultúry, náboženstva a občianskej výchovy.

Vzdelávacie výkony späté s oblasťou literatúry založené sú na čítaní. Rôzne obmeny pri čítaní sú základným predpokladom, aby žiaci vo vyučovaní získavali vedomosti a aby sa úspešne uvádzali do sveta literárneho diela.

JAZYK

Vo vyučovaní jazyka žiaci sa uschopňujú pre správnu ústnu a písomnú komunikáciu v spisovnom slovenskom jazyku.

Keď sa v obsahoch programu uvádzajú vyučovacie jednotky, ktoré žiaci už spracovali v predošlých ročníkoch, stupeň osvojenia a uplatnenia spracovaného učiva sa overuje, opakuje a nacvičuje na nových príkladoch, ktoré predchádzajú spracovaniu nových obsahov, pričom sa zabezpečuje kontinuita práce a systematickosť v nadväzovaní nového učiva na získané vedomosti.

Nevyhnutné je, aby učiteľ vždy mal na zreteli význam priliehavých a systematických cvičení, lebo učivo sa nepovažuje za zdolané, kým sa dobre nenacvičí. To znamená, že cvičenia majú byť súčasťou spracovania učiva, uplatnenia, opakovania a upevňovania vedomostí.

Učivo o ohybných slovných druhoch treba spracovať poukazujúc na podobnosť slovenského jazyka, keď ide o slovné druhy a skloňovanie. Rozsah učiva si učiteľ plánuje podľa toho, s akou skupinou pracuje (homogénnou alebo heterogénnou) a podľa úrovne znalosti jazyka a toho, koľko rokov predtým žiaci navštevovali hodiny slovenčiny. Žiakov treba postupne zaúčať rozdeľovať vety podľa obsahu a členitosti.

Pravopis

Pravopisné pravidlá sa osvojujú prostredníctvom systematických cvičení (pravopisné diktáty, oprava textu, testy s otázkami z pravopisu atď.). V kontexte pravopisných cvičení žiaduce je občas zapojiť aj otázky, ktorými sa overuje ortografia (správne písanie písmen). Písať diktát sa odporúča len vo funkcii nacvičovania učiva s dôrazom na veľké začiatočné písmená a znaky interpunkcie na konci vety a pri písaní priamej reči. Ak si žiaci osvojili dostatočne učivo z oblasti gramatiky, tak sa odporúča pracovať aj na koncovkách podstatných a prídavných mien a slovies.

Treba podnecovať žiakov, aby sami zisťovali a opravovali pravopisné chyby, v SMS komunikácií, mailoch, ako aj pri rôznych typoch komunikácie prostredníctvom internetu.

Žiakov treba usmerňovať, aby používali pravidlá a príručky slovenského pravopisu a slovníky. Žiaduce je, aby učiteľ mal tieto príručky na hodine vždy, najmä keď sa spracuje učivo z pravopisu a usmerňoval žiakov používať uvedené príručky.

Ortoepia

Učiteľ má neustále poukazovať na dôležitosť správnej výslovnosti, ktorá sa upevňuje prostredníctvom určitých ortoepických cvičení. Ortoepické cvičenia netreba realizovať ako osobitné vyučovacie jednotky, ale spolu so spracovaním tém z gramatiky; prízvuk vo vete sa môže nadväzovať na kultúru vyjadrovania, nácvik prednesu básne a pod. Používaním auditívnych záznamov žiakov: CD k čítanke a ďalších, treba zvykať na správnu výslovnosť, melodickosť, dikciu...

Niektoré ortoepické cvičenia sa môžu konať aj pri zodpovedajúcich témach z literatúry: napr. artikulácia sa môže nacvičovať pri jazykolamoch, keď sa spracúvajú ako časť z ľudovej slovesnosti; prízvuk, tempo, rytmus, intonácia a prestávky sa môžu nacvičovať čítaním nahlas úryvkov z lektúry (podľa výberu učiteľa alebo žiaka) atď. Ako ortoepické cvičenia treba využívať aj prednes spamäti naučených úryvkov z poézie a prózy (pomocou auditívnych učebných prostriedkov).

JAZYKOVÁ KULTÚRA

Rozvíjať jazykovú kultúru je jednou z najdôležitejších úloh vyučovania materinského jazyka s prvkami národnej kultúry. Aj keď je táto oblasť vyučovania v programe určená ako osobitná oblasť, musí sa využívať tak pri spracovaní literárnych textov, ako aj pri vyučovaní gramatiky a pravopisu. Spracovanie literárneho textu a učenie gramatiky a pravopisu spisovného jazyka musí zahrňovať aj obsahy, ktoré prispievajú k pestovaniu kultúry ústneho a písomného vyjadrovania.

V tejto vekovej kategórii od žiakov treba očakávať poznanie nasledujúcich oblastí: Rozprávanie – o zážitkoch, o tom čo videli, čo by si priali. Odporúčané témy na spracovanie: Širšia rodina. Príbuzenské vzťahy. Životopisné údaje. Hostia. Jedálny lístok. Návštevy. Môj priateľ – moja priateľka. Pracovný deň žiaka. Voľný čas. Záľuby. Kniha. TV a rozhlas. Rozprávky starej matere a starého otca. Časti tela – podrobnejšie. Chráňme prírodu – zvieratá a rastliny. Počasie a ľudová slovesnosť spätá s ním. Ročný kolobeh v prírode. Povolania a remeslá. Rodná reč. Láska k rodnej reči. Najdôležitejšie slovenské vojvodinské manifestácie pre deti – festivaly a prehliadky. Časť svadobných zvykov a ľudového odevu v jednotlivých prostrediach. Časopis Vzlet. Návšteva priateľa v Novom Sade, Kovačici, Báčskom Petrovci (celomenšinové inštitúcie, galérie, múzeá, ktoré zachovávajú slovenskú ľudovú kultúru a tradície, etnodomy, najstaršie domy, architektúra vojvodinských Slovákov so zameraním na svoje prostredie). Telefonická konverzácia. Doprava. Športy. Kupujeme počítač. Významné sviatky a dátumy pre slovenskú menšinu. Slovenské kultúrne, informačné a náboženské inštitúcie. Planéta Zem. Kontinenty, strany sveta. Kam by som chcel/a cestovať. Pesničky, dialógy, scénky, dielne na vylepšenie konverzácie. Komiks. Pexeso.

Od žiakov sa naďalej očakáva tvorenie skupiny slov pre určenú tému a viet zo zadaných slov. Majú vedieť vyjadriť svoj názor o prečítanom texte (čo sa mi páčilo a prečo), jeho názov, autora, ústrednú postavu a jej vlastnosti. Majú sa vedieť poďakovať, požiadať o pomoc. Majú samostatne porozprávať niekoľko viet o svojom súrodencovi, priateľovi, spolužiakovi, o živote v škole, porozprávať svoj zážitok, nejakú udalosť, v ktorej brali účasť...

Reprodukcia – počutého a prečítaného textu alebo rozprávky podľa osnovy alebo samostatne. Opísať obrázok alebo postupný dej pomocou členenej ilustrácie. Vedieť reprodukovať podľa osnovy sledovaný slovenský film, rozprávku alebo divadelné predstavenie, scénku alebo oslavu.

Opis – interiéru a exteriéru, ľudí, zvierat, prírodných javov, vymyslených príbehov, sviatkov a obyčají, vynechania slov opisu; priama a nepriama reč. Majú povedať samostatne a súvisle najmenej 8 – 10 viet.

Dialóg – rozprávanie o udalosti prostredníctvom obrázku, precvičenej téme a viesť dialóg.

vať dôraz na interpunkciu (bodka, čiarka, výkričník, otáznik, priama reč).

Dramatizácia – kratšieho textu podľa výberu, zážitku alebo udalosti z každodenného života (situácia v knižnici, v obchode, na pošte, u školského pedagóga, zážitok s kamarátmi...); čítanie podľa úloh a striedania úloh.

Rozhovor – prihliadať na rozvoj slovníka každodennej konverzácie, obohacovanie aktívnej slovnej zásoby, frazeológia. Frekventované vety z každodenného života. Rozličné tvary vyjadrovania, vynachádzavosť, dôvtip. Cvičenia so zmenou a dopĺňaním viet.

Slovník – použitie slovníka pri obohacovaní slovnej zásoby, paralela so srbským jazykom, kalky, vysvetlenie významu slov v kontexte. Obohacovanie slovnej zásoby žiakov pomocou didaktických hier z jazyka, rébusov, doplňovačiek, prešmyčiek, hlavolamov... Písanie vlastného slovníka menej známych slov a výrazov.

Čítanie – Hlasné a tiché čítanie, správna dikcia a intonácia vety. Melódia vety. Slová, v ktorých nastáva spodobovanie spoluhlások.

Odpisovanie – kratších viet a textov, charakteristických slov a výrazov, odpisovanie so zadanou úlohou (obmena rodu, čísla, času). Písanie krátkej slohovej práce podľa osnovy alebo zadaných otázok; písanie pozdravu a blahoželania.

Žiaci si majú osvojiť aktívne približne 400 slov a frazeologických spojení. Pasívna slovná zásoba má byť na každej úrovni vyššia ako aktívna.

Ako mimovyučovacie čítanie sa odporúčajú časopisy pre mládež, slovenská literatúra pre mládež a ľudová slovesnosť.

Od žiakov očakávame, aby vedeli aspoň 4 básne, 5 slovenských ľudových piesní a súčasné populárne pesničky, hádanky, riekanky, niektoré porekadlá a príslovia, predniesť ľudové koledy a vinše vzťahujúce sa na sviatky alebo ročné obdobia, dve krátke prózy v rozsahu 6 – 8 riadkov a 4 krátke dialógy alebo účasť v divadelnom predstavení. Žiaci by sa podľa možnosti mali oboznámiť o veku primeraných ľudových hrách a tancoch, mali by poznať charakteristiky slovenského ľudového odevu (svadobný odev), zaznamenávať sviatky (v porovnaní so srbskými), poznať tradičné slovenské zvyky a obyčaje (zabíjačka, svadba, Mikuláš, Lucka, Vianoce /koledovanie/ oblievačky) a k tomu priliehavé tradičné jedlá a ľudový odev.

Prvky národnej kultúry a tradície

Zoznamovanie detí so základmi dejín slovenskej menšiny v Srbsku (presídľovanie, kultúrne, vzdelanostné, cirkevné a hospodárske snahy, vrcholné kultúrne výsledky, relevantné organizačné formy a inštitúcie…), sprostredkovanie poznatkov, ale i pestovanie emočného vzťahu k tradícii, kultúre, obyčajam a zvykom slovenskej menšiny vo Vojvodine, Srbsku, ale i na celej Dolnej zemi (folklór, remeslá, ľudová slovesnosť, divadlo, literatúra, hudba, tradičné hry, obyčaje…), no nie v zmysle romantického tradicionalizmu a paseizmu, ale vždy v relácii k budúcnosti, rozvoju a modernizácii. Na minulosť sa opierať, do budúcnosti sa pozerať. Sprostredkovať žiakom poznatky o slovenskej komunite v Srbsku (osady, inštitúcie a organizácie, osobnosti, mená, priezviská, pôvod…), ale i o stykoch s inými etnickými skupinami a kultúrami, o prínosoch Slovákov tunajšiemu prostrediu (v školstve, kultúre, umení, architektúre…). Snažiť sa slovenskú identitu a sebaúctu pestovať subtílne, nie prostredníctvom hesiel a fráz, ale na konkrétnych príkladoch, spájať pritom poznatky s emočným nasadením, vždy ale so zreteľom na menšinové a ľudské práva, na európsky kontext, tiež na interetnickú úctu, toleranciu a interakciu.

DIDAKTICKÉ POKYNY

Keď ide o tento predmet, musí sa mať na zreteli podstatná úloha: naučiť žiakov pekne rozprávať po slovensky, čítať, písať a získať zručnosť v jazykovej správnosti. Musia sa mať vždy na zreteli predvedomosti žiakov a na ne sa musí vždy sústavne nadväzovať. Na každej hodine si má učiteľ zvoliť diferencovaný prístup, lebo sú žiaci vekovo zmiešaní a prichádzajú s rozličnými jazykovými kompetenciami.

Gramatika sa má podávať v implicitnej podobe, namiesto opravovania chýb sa využíva modelovanie správneho rečového variantu. Neodmysliteľné je vytvorenie príjemnej atmosféry, ktorá predpokladá kooperatívny vzťah medzi učiteľom a žiakom a má pomôcť prekonať psychickú bariéru pri aktivizácii získaných rečových zručností, schopností a návykov. Každý jazykový prostriedok sa demonštruje v určitom kontexte, nie izolovane. V nácviku rečových zručností majú dominovať rozličné formy dialógov v interakcii učiteľ – žiak a žiak – žiak. K požiadavkám na spôsob vyjadrovania žiaduca je jednoduchosť, prirodzenosť, spontánnosť a jazyková správnosť.

III. SLEDOVANIE A HODNOTENIE VYUČOVANIA

Sledovanie a hodnotenie výsledkov napredovania žiaka je vo funkcii dosiahnutia výkonov a začína základným hodnotením úrovne, na ktorej sa žiak nachádza podľa toho, čo sa bude brať do ohľadu pri hodnotení procesu jeho napredovania, ako aj známka. Každá aktivita je dobrá príležitosť na hodnotenie napredovania a získavanie spätnej informácie. Každá vyučovacia hodina a každá aktivita žiaka je príležitosťou na formatívne hodnotenie, totiž zaznamenanie postupovania žiaka a usmerňovanie na ďalšie aktivity.

Formatívne hodnotenie je zložkou súčasného prístupu vyučovaniu a znamená hodnotenie vedomostí, zručností, postojov a správania, ako aj rozvíjania zodpovedajúcej kompetencie diferencovane počas vyučovacích hodín a v priebehu učenia. Výsledok takého hodnotenia dáva spätnú informáciu ako učiteľovi, tak aj žiakovi o tom, ktoré kompetencie sú dobre zvládnuté a ktoré nie, ako aj o účinnosti zodpovedajúcich metód, ktoré učiteľ uplatnil na uskutočnenie cieľa. Ako formatívne hodnotenie sa chápe zbieranie údajov o dosiahnutých výsledkoch žiaka a najčastejšie techniky sú: realizácia praktických úloh, sledovanie a zapisovanie aktivít žiaka v priebehu vyučovania, priama komunikácia medzi žiakom a učiteľom, evidencia pre každého žiaka, (mapa postupovania) atď. Výsledky formatívneho hodnotenia na konci vyučovacieho cyklu majú byť vyjadrené známkou v súlade s pravidlami o známkovaní žiakov.

Práca každého učiteľa je zložená z plánovania, uskutočnenia a sledovania a hodnotenia. Dôležité je, aby učiteľ sústavne sledoval a hodnotil diferencovane, okrem dosahov žiakov aj proces vyučovacích hodín a učenia, ako aj seba a svoju vlastnú prácu. Všetko to, čo sa ukáže ako dobré a užitočné, učiteľ bude aj naďalej využívať vo svojej praxi vyučovania, a všetko to, čo sa ukáže ako nedostatočne účinné a efektívne, malo by sa zdokonaliť.

Názov predmetu SLOVENSKÝ JAZYK AKO JAZYK S PRVKAMI NÁRODNEJ KULTÚRY

Cieľ Cieľ učenia slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry je dosiahnuť taký stupeň rozvoja komunikačných zručností u žiaka, aby vedel samostatne uplatniť osvojené rečové zručnosti v štandardných а odborných komunikatívnych situáciách (a v súlade s tematickým minimom aj v písanej podobe), pestovať národnú a kultúrnu identitu, etnickú sebaúctu a zoznamovať ich s prvkami tradície, kultúry, zvykov a obyčají slovenského národa s osobitným dôrazom na slovenskú komunitu v Srbsku, ako aj pestovanie a rozvíjanie multikulturálnosti v našom multietnickom prostredí.

Ročník druhý – B program

Ročný fond hodín 72 hodín

VÝKONY

Po skončení ročníka žiak bude schopný: Kľúčové pojmy obsahov:

– určiť literárny druh literárneho diela

– analyzovať prvky kompozície lyrickej básne (strofa, verš)

– odlíšiť charakteristické vlastnosti ľudovej slovesnosti od vlastností umeleckej literatúry

– rozlíšiť ľudovú povesť, rozprávku, bájku, baladu

– rozlíšiť realistickú a fantastickú prózu

– rozlíšiť literárne postupy

– hodnotiť umelecký prednes, rozprávanie alebo dramatický dej (žartovný, veselý, smutný a pod.)

– určiť tému, miesto a čas konania deja; dejovú postupnosť

– rozlíšiť vlastnosti postáv na príkladoch z textu /vonkajšie vlastnosti a charakter postáv/

– opísať povery, zvyky/obyčaje, spôsob života a udalosti z minulosti opísané v literárnych dielach

– chápať vzťah k materinskému jazyku a k jazyku iných národov

poznať zhodu jazykových javov medzi slovenčinou a srbčinou

– odlíšiť spisovný jazyk od nárečia

– rozlíšiť podelenie spoluhlások na tvrdé, mäkké a obojaké

– rozlíšiť ohybné slovné druhy

– poznať pády a pádové koncovky v korelácii so srbčinou

– určiť kategóriu rodu, čísla, pri ohybných slovách

– uplatniť pravopisnú normu pri písaní vybraných slov (typické príklady)

– dôsledne uplatniť pravopisnú normu pri písaní veľkého písmena

– uplatňovať interpunkčné znamienka

– rozdeľovať vety podľa obsahu a členitosti

– vymenovať vetné členy a rozlišovať ich vo vete

– poznať niektoré frazeologické útvary

– správne vyslovovať spoluhlásku h, ch; tvrdé spoluhlásky d, t, l, n pred i, e

– správne vyslovovať slová vzhľadom na intonáciu

– plynulo a zreteľne čítať nahlas a potichu literárne a vecné texty

– vedieť sa poďakovať, požiadať o pomoc, počúvať hovoriaceho

– určiť časti textu (názov, odseky)

– utvoriť hovorový prejav alebo napísaný text o vnímaní prečítaného literárneho diela a na témy z každodenného života a vlastnej predstavivosti

– urobiť a predniesť dramatizáciu prečítaného textu podľa výberu, zážitku alebo udalosti z každodenného života

– používať slovník pri obohacovaní slovnej zásoby (paralela so srbským jazykom a pri preklade)

– správne odpísať kratší text so zadanou úlohou (obmena rodu, čísla, času, slabík...)

– zostaviť a napísať pozdrav a blahoželanie, mail a SMS

– zaspievať priliehavé slovenské ľudové a súčasné populárne pesničky

– predniesť ľudové koledy a vinše vzťahujúce sa na sviatky alebo ročné obdobia

– oboznámiť sa o veku primeraných ľudových tancoch a obyčají

– poznať charakteristiky slovenského ľudového odevu

– zaznamenávať sviatky (v porovnaní so srbskými)

– poznať tradičné slovenské zvyky a obyčaje (zabíjačka, Mikuláš, Lucka, Vianoce/koledovanie/ oblievačky) a k tomu priliehavé tradičné jedlá

– poznať niektoré svadobné obyčaje, piesne a vinše viažuce sa za slovenskú svadbu v danom prostredí

poznať festivaly s národnostným významom a brať účasť na niektorých (ako divák alebo ako účastník)

– poznať inštitúcie s národnostným významom, múzeá, etnodomy, galérie

LITERATÚRA

LYRIKA

Literárne termíny a pojmy

Básnik a lyrický subjekt.

Motívy a básnické obrazy ako prvky kompozície lyrickej básne a piesne.

Druhy strof podľa počtu veršov v lyrickej básni/piesni: štvorveršová.

Znaky lyrickej poézie: obraznosť, rytmickosť.

Básnické figúry: prirovnanie, personifikácia; epiteton, onomatopoja.

Druhy autorských a ľudových lyrických piesní a básní: opisné (deskriptívne); zbojnícke a obradné.

EPIKA

Literárne termíny a pojmy

Spisovateľ a rozprávač.

Slovotvorné postupy: opis, rozprávanie v prvej a tretej osobe; dialóg.

Fabula: sled udalostí, epizódy, kapitoly.

Charakteristika postáv – spôsob vyjadrovania, správanie, fyzický vzhľad, životné postoje, etickosť konania.

Druhy epických diel vo verši a v próze: ľudová balada, bájka, žartovná ľudová rozprávka.

DRÁMA

Literárne termíny a pojmy

Dejstvo, výstup, osoby v dráme.

Dramatické útvary a rozhlasová hra.

JAZYK

Rozdelenie slov podľa vzniku: základné a odvodené slová; slovná čeľaď, určovanie koreňa slov. Časti odvodených slov (koreň slova, predpona a prípona).

Podelenie hlások: samohlásky, spoluhlásky a dvojhlásky; Rozdelenie spoluhlások podľa znelosti.

Rozdelenie slov na slabiky; slabikotvorné r a l. Hláskoslovné zmeny – zisťovanie v tvorbe a v ohýbaní slov: pohyblivé samohlásky o, e.

Zámená: druhy zámen (privlastňovacie (s dôrazom na zámeno svoj, svoja, svoje), opytovacie, neurčité, vymedzovacie, ukazovacie, zvratné). Gramatické kategórie zámen: rod, číslo, pád a osoba.

Slovesá a ich gramatické kategórie; plnovýznamové a neplnovýznamové, činnostné a stavové, predmetové a bezpredmetové, dokonavé a nedokonavé, zvratné a nezvratné. Slovesné tvary; jednoduché a zložené, určité a neurčité.

Vety podľa obsahu – oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie, zvolacie.

Písanie názvov nebeských telies.

Rozdeľovanie slov na konci riadka (základné pravidlá).

Pravopisné pravidlá spodobovanie spoluhlások.

Písanie zámen v listoch, e-mailoch Ty, Vy, Váš, Tvoj s veľkým začiatočným písmenom.

Pravopisné pravidlá pri písaní koncoviek spracovaných slovesných tvarov (koncovka –li).

Výslovnosť h a ch; tvrdých spoluhlások d, t, l, n pred i, e.

Výslovnosť zdvojených spoluhlások.

Intonácia a prestávky v spojení s interpunkčnými znamienkami; intonácia opytovacích viet.

Výslovnosť spoluhlások d, t, l, n pred samohláskami e, i.

Artikulácia: hlasné čítanie najprv pomaly a potom rýchlejšie (individuálne alebo v skupine).

JAZYKOVÁ KULTÚRA

Rozprávanie – o zážitkoch, o tom čo videli, čo by si priali.

Tvorenie skupiny slov na určenú tému a viet zo zadaných slov.

Samostatné rozprávanie (8 – 10 viet) o svojom súrodencovi, priateľovi, spolužiakovi, o živote v škole, o svojom zážitku, o nejakej udalosti, v ktorej brali účasť; o sledovanom filme alebo divadelnom predstavení.

Opis – interiéru a exteriéru, ľudí, zvierat, prírodných javov, zvykov a obyčají.

Poďakovanie, žiadosť o pomoc, účasť v dialógu.

Vyjadrenie svojho názoru o prečítanom texte (čo sa mi páčilo a prečo).

Názov textu, autor, ústredná postava a jej vlastnosti.

Reprodukcia počutého a prečítaného textu alebo rozprávky, bájky za pomoci osnovy alebo samostatne.

Opis obrázka alebo rozprávky podľa dejovej osnovy alebo pomocou členenej ilustrácie.

Reprodukcia slovenského filmu, rozprávky, divadelného predstavenia podľa zostavenej osnovy.

Dramatizácia textu podľa výberu, zážitku alebo udalosti z každodenného života.

– Používanie slovníka na obohacovanie slovnej zásoby, paralela so srbským jazykom, kalky, vysvetlenie významu slov v kontexte.

– Používanie slovníka pri preklade. Porozumenie určitým frazeologickým jednotkám.

– Hlasné a tiché čítanie, správna dikcia a intonácia vety.

Odpisovanie kratších viet a textov, charakteristických slov a výrazov, odpisovanie so zadanou úlohou (obmena rodu, čísla, času, slabík...).

Rozdelenie viet podľa obsahu a členitosti.

Vymenovanie základných vetných členov a rozlišovanie ich v jednoduchej vete.

Písanie pozdravu a blahoželania, SMS, mailu.

Verejný výstup, prezentovanie vlastnej a tímovej práce.

– Tradičná slovenská ľudová kultúra /svadobné obyčaje v jednotlivých prostrediach/.

POKYNY NA DIDAKTICKO-METODICKÚ REALIZÁCIU PROGRAMU

Program vyučovania a učenia slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry obsahuje tri vzdelávacie oblasti: literatúru, jazyk a jazykovú kultúru. Rozdelenie hodín sa neodporúča podľa vzdelávacích oblastí, ba naopak, na každej hodine by sa mala venovať náležitá pozornosť kultúre vyjadrovania žiakov, národnej tradícii, zvykom, obyčajam a kultúre Slovákov v Srbsku. Teda všetky tri oblasti sa navzájom integrujú a ani jedna sa nemôže vyučovať oddelene a bez vzájomnej spätosti s inými oblasťami.

Program vyučovania a učenia slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry založený je na vzdelávacích výkonoch, respektíve na procese učenia a žiackych výkonoch. Vzdelávacie výkony predstavujú opis zjednotených vedomostí, zručností, postojov a hodnôt, ktoré žiak buduje, rozširuje a prehlbuje prostredníctvom troch vzdelávacích oblastí tohto vyučovacieho predmetu.

I. PLÁNOVANIE VYUČOVANIA A UČENIA

Program vyučovania a učenia slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry zameraný na výkony umožňuje učiteľovi väčšiu voľnosť, viac možností pri plánovaní vyučovacieho procesu a učenia. Úlohou učiteľa je, aby kontextualizoval daný program potrebám konkrétnej triedy majúc na zreteli: poznávaciu úroveň slovenského jazyka, zloženie triedy a charakteristiky žiakov; učebnice a iné učebné materiály, ktoré bude používať; technické podmienky, vyučovacie prostriedky a médiá, ktorými škola disponuje; rezorty, možnosti, ako i potreby lokálneho prostredia, v ktorom sa škola nachádza. Vychádzajúc z daných výkonov a obsahov, učiteľ najprv tvorí svoj ročný globálny plán práce, z ktorého neskoršie bude rozvíjať svoje operatívne plány. Výkony definované podľa oblastí, uľahčujú učiteľovi sfunkčnenie výkonov na úrovni konkrétnej vyučovacej jednotky. Teraz má učiteľ pre každú oblasť definované výkony. Od neho sa očakáva, že pre každú vyučovaciu jednotku vo fáze plánovania a písania prípravy na hodinu definuje diferencované výsledky práce žiakov: tie, ktoré by všetci žiaci mali dosiahnuť, tie, ktoré by väčšina žiakov mala dosiahnuť, a tie, ktoré by mali iba niektorí žiaci dosiahnuť. Takýmto spôsobom sa dostane nepriamy vzťah so štandardmi na troch úrovniach žiackych výkonov. Zároveň pri plánovaní treba mať na zreteli, že sa výkony rozlišujú, že sa niektoré ľahšie a rýchlejšie môžu realizovať, ale pre väčšinu výkonov (najmä v oblasti literatúry) potrebné je omnoho viac času, viac rozličných aktivít a prác na rôznych textoch. Vo fáze plánovania vyučovacieho procesu je veľmi dôležité mať na zreteli, že učebnica je iba vyučovacím prostriedkom a že neurčuje obsah vyučovacieho predmetu. Preto k obsahu učebníc treba pristúpiť selektívne. Pritom čítanka, spolu s CD k učebnici a gramatikou, je len jedným z možných prameňov vedomostí a učiteľ žiakom umožňuje prehľad a vlastnú skúsenosť v používaní iných prameňov poznania. Pri plánovaní vyučovacieho procesu treba prihliadať na predbežné vedomosti, skúsenosti, intelektuálne schopnosti a na záujmy žiaka. Nevyhnutné je dať dôraz na rozširovanie slovnej zásoby a možnosti využívať jednotlivé kultúrne podujatia a sviatky, ktoré sa ponúkajú v daných prostrediach, s cieľom formovania predstáv o živote Slovákov v minulosti, o tradíciách a kultúre, ktorá slovenskú menšinu na tomto území charakterizuje. Odporúča sa porovnávať zaznamenávanie určitých sviatkov so zaznamenávaním sviatkov iných menšín, ktoré žijú spolu so Slovákmi v daných lokalitách.

II. REALIZÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU A UČENIA

LITERATÚRA

Základ programu z literatúry tvoria texty z lektúry. Lektúra je rozvrhnutá podľa literárnych druhov – lyrika, epika, dráma a zároveň obohatená výberom neliterárnych, vedecko-poulárnych a informatívnych textov. Povinná časť lektúry pozostáva hlavne z častí, ktoré patria do základného národného korpusu, ktorý je obohatený aj súčasnými aktuálnymi dielami. Výber diel je v najväčšej miere založený na princípe vekovej primeranosti.

LYRIKA

ŠKOLSKÁ LEKTÚRA

1. Ján Botto: Smrť Jánošíkova

2. Andrej Sládkovič: Marína

3. Janko Kráľ: výber z diela

4. Ľudové piesne: (výber), riekanky, hádanky

5. Janko Matúška: Nad Tatrou sa blýska

6. Samo Chalupka: výber z diela

7. Ľudové koledy a svadobné a iné vinše: (výber)

8. Slovenské ľudové balady (výber)

ŠKOLSKÁ LEKTÚRA

1. Slovenská ľudová rozprávka

2. Slovenská ľudová povesť (výber)

3. Ľudová rozprávka iných národov (výber)

4. Ján Kalinčiak: Reštavrácia

5. Pavol Országh Hviezdoslav: Hájnikova žena (úryvok)

6. Jozef Gragor Tajovský: výber z poviedok

7. Božena Slančíková Timrava: Hrdinovia (úryvok)

8. Svetozár Hurban Vajanský: výber z diela

9. Ľudové pranostiky, porekadlá a príslovia

ŠKOLSKÁ LEKTÚRA

1. Ivan Stodola: Čaj u pána senátora (úryvok)

2. Ján Palárik: výber z diela (úryvok)

3. Divadelné predstavenie: (výber)

VEDECKOPOPULÁRNE A INFORMAČNÉ TEXTY
(výber aspoň 2 textov)

1. Malé formy ľudovej slovesnosti

2. Zo života našich predkov

3. Výber z kníh, encyklopédií, časopisov pre mládež a internetu.

4. Z tlače a internetu o našich celomenšinových festivaloch

5. Ľudovít Janota: Slovenské hrady (výber)

6. Milan Ferko: Prvá láska nastorako

DOMÁCA LEKTÚRA
(spracovať 2 diela)

1. Výber z diela slovenských vojvodinských autorov

2. Slovenské ľudové rozprávky a povesti (výber z diela)

3. Božena Slančíková Timrava: Ťapákovci (úryvok)

Doplnková lektúra
(výber z 3 diel)

1. Samo Chalupka: Mor ho!

2. Ján Kollár: Slávy dcéra (úryvok)

3. Andrej Sládkovič: Detvan (úryvok)

4. Jarmila Hodoličová: Medovník (úryvky zo slovenskej vojvodinskej prózy)

5. Paľo Bohuš: Prameň a počiatok (úryvok)

6. Dositej Obradović: výber z bájok

7. Pozeral/a som slovenský film alebo filmovanú rozprávku: (voľný výber)

8. Komiks podľa výberu

9. Pozeral/a som slovenské divadelné predstavenie

PRÁCA S TEXTOM

Rozlišovanie: rozprávky (ľudové a autorské), bájky, básne, balady, povesť, porekadlá a príslovia, hádanky, rečňovanky.

Čítanie – kratších slovenských ľudových rozprávok, bájok, povestí a textov z umeleckej tvorby, piesní, básní, balád. Nacvičovanie plynulého čítania s porozumením, ktoré sa rovná hovoru. Pri spracovaní básní treba nacvičovať umelecký prednes.

Od žiakov v tomto veku treba očakávať, že budú vedieť postrehnúť priebeh udalosti, hlavnú a vedľajšie postavy, vlastnosti postáv (zovňajšok a charakterové vlastnosti, dobré a zlé konanie), čas a miesto konania deja, začiatok, zauzlenie a rozuzlenie, dejovú postupnosť, opis okolia a ľudí; posolstvo prísloví; ponaučenie bájok porovnávať s udalosťami zo života. Všímať si fantastické prvky v rozprávkach a prenesený význam v bájkach.

Odporúča sa žiakom prezentovať populárne a ľudové piesne, sledovať mládežnícke časopisy (písanie krátkych literárnych prác do časopisov), spoločné pozeranie a rozbor aspoň jedného divadelného predstavenia a filmu v slovenskej reči, návšteva celomenšinových podujatí, etnodomu, múzeí a galérií, ktoré predstavujú slovenskú kultúru a tradície.

Texty z doplnkovej časti programu majú poslúžiť učiteľovi aj pri spracovaní učiva z gramatiky, tiež na spracovanie a upevňovanie obsahov z jazykovej kultúry. Diela, ktoré učiteľ nespracuje, má navrhnúť žiakom na čítanie vo voľnom čase.

Nový program je založený na väčšej integrácii literárnych a neliterárnych diel. Korelácia je umožnená adekvátnym kombinovaním povinných a nepovinných diel.

Okrem korelácie medzi textami učiteľ má umožniť vertikálnu koreláciu. Tiež má byť oboznámený s obsahmi slovenského jazyka z predchádzajúceho ročníka, čo umožňuje dodržiavať princípy postupnosti a systematickosti.

Učiteľ má poznať obsahy predmetu zo slovenských dejín, hudobnej a výtvarnej kultúry pre 2. ročník (príklad: Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem, architektúru vojvodinských Slovákov, výtvarné umenie, slovenské ľudové svadobné piesne, časti kroja, výšivky a výzdoby na domoch – ornamentika,...), tradičnú a súčasnú duchovnú kultúru Slovákov s dôrazom na zvyky a obyčaje Slovákov v Srbsku.

Horizontálnu koreláciu učiteľ nadväzuje predovšetkým na vyučovanie srbského jazyka, dejín, výtvarnej kultúry a hudobnej kultúry, náboženstva a občianskej výchovy.

Vzdelávacie výkony späté s oblasťou literatúry založené sú na čítaní. Rôzne obmeny pri čítaní sú základným predpokladom, aby žiaci vo vyučovaní získavali vedomosti a aby sa úspešne uvádzali do sveta literárneho diela. V druhom ročníku sa pestuje zážitkové čítanie a žiaci sa uvádzajú do bádateľského čítania.

JAZYK

Vo vyučovaní jazyka žiaci sa uschopňujú pre správnu ústnu a písomnú komunikáciu v spisovnom slovenskom jazyku.

Keď sa v obsahoch programu uvádzajú vyučovacie jednotky, ktoré žiaci už spracovali v predošlých ročníkoch, stupeň osvojenia a uplatnenia spracovaného učiva sa overuje, opakuje a nacvičuje na nových príkladoch, ktoré predchádzajú spracovaniu nových obsahov, pričom sa zabezpečuje kontinuita práce a systematickosť v nadväzovaní nového učiva na získané vedomosti.

Nevyhnutné je, aby učiteľ vždy mal na zreteli význam priliehavých a systematických cvičení, lebo učivo sa nepovažuje za zdolané, kým sa dobre nenacvičí. To znamená, že cvičenia majú byť súčasťou spracovania učiva, uplatnenia, opakovania a upevňovania vedomostí.

Učivo o ohybných slovných druhoch treba spracovať poukazujúc na podobnosť slovenského jazyka, keď ide o slovné druhy a skloňovanie. Rozsah učiva si učiteľ plánuje podľa toho, s akou skupinou pracuje (homogénnou alebo heterogénnou) a podľa úrovne znalosti jazyka a toho, koľko rokov predtým žiaci navštevovali hodiny slovenčiny. Žiakov treba postupne zaúčať rozdeľovať vety podľa obsahu a členitosti a vymenovať vetné členy a rozlišovať ich.

Pravopis

Pravopisné pravidlá sa osvojujú prostredníctvom systematických cvičení (pravopisné diktáty, oprava textu, testy s otázkami z pravopisu atď.). V kontexte pravopisných cvičení žiaduce je občas zapojiť aj otázky, ktorými sa overuje ortografia (správne písanie písmen). Písať diktát sa odporúča len vo funkcii nacvičovania učiva s dôrazom na veľké začiatočné písmená a znaky interpunkcie na konci vety a pri písaní priamej reči. Ak si žiaci osvojili dostatočne učivo z oblasti gramatiky, tak sa odporúča pracovať aj na koncovkách podstatných a prídavných mien a slovies.

Treba podnecovať žiakov, aby sami zisťovali a opravovali pravopisné chyby, v SMS komunikácií, mailoch, ako aj pri rôznych typoch komunikácie prostredníctvom internetu.

Žiakov treba usmerňovať, aby používali pravidlá a príručky slovenského pravopisu a slovníky. Žiaduce je, aby učiteľ mal tieto príručky na hodine vždy, najmä keď sa spracuje učivo z pravopisu a usmerňoval žiakov používať uvedené príručky.

Ortoepia

Učiteľ má neustále poukazovať na dôležitosť správnej výslovnosti, ktorá sa upevňuje prostredníctvom určitých ortoepických cvičení. Ortoepické cvičenia netreba realizovať ako osobitné vyučovacie jednotky, ale spolu so spracovaním tém z gramatiky; prízvuk vo vete sa môže nadväzovať na kultúru vyjadrovania, nácvik prednesu básne a pod. Používaním auditívnych záznamov žiakov: CD k čítanke a ďalších, treba zvykať na správnu výslovnosť, melodickosť, dikciu...

Niektoré ortoepické cvičenia sa môžu konať aj pri zodpovedajúcich témach z literatúry: napr. artikulácia sa môže nacvičovať pri jazykolamoch, keď sa spracúvajú ako časť z ľudovej slovesnosti; prízvuk, tempo, rytmus, intonácia a prestávky sa môžu nacvičovať čítaním nahlas úryvkov z lektúry (podľa výberu učiteľa alebo žiaka) atď. Ako ortoepické cvičenia treba využívať aj prednes spamäti naučených úryvkov z poézie a prózy (pomocou auditívnych učebných prostriedkov).

JAZYKOVÁ KULTÚRA

Rozvíjať jazykovú kultúru je jednou z najdôležitejších úloh vyučovania materinského jazyka s prvkami národnej kultúry. Aj keď je táto oblasť vyučovania v programe určená ako osobitná oblasť, musí sa využívať tak pri spracovaní literárnych textov, ako aj pri vyučovaní gramatiky a pravopisu. Spracovanie literárneho textu a učenie gramatiky a pravopisu spisovného jazyka musí zahrňovať aj obsahy, ktoré prispievajú k pestovaniu kultúry ústneho a písomného vyjadrovania.

V tejto vekovej kategórii od žiakov treba očakávať poznanie nasledujúcich oblastí: Rozprávanie – o zážitkoch, o tom čo videli, čo by si priali. Odporúčané témy na spracovanie: Širšia rodina. Príbuzenské vzťahy. Životopisné údaje. Hostia. Jedálny lístok. Návštevy. Môj priateľ – moja priateľka. Pracovný deň žiaka. Voľný čas. Záľuby. Kniha. TV a rozhlas. Rozprávky starej matere a starého otca. Časti tela – podrobnejšie. Chráňme prírodu – zvieratá a rastliny. Počasie a ľudová slovesnosť spätá s ním. Ročný kolobeh v prírode. Povolania a remeslá. Rodná reč. Láska k rodnej reči. Najdôležitejšie slovenské vojvodinské manifestácie– festivaly a prehliadky. Časť svadobných zvykov a ľudového odevu v jednotlivých prostrediach. Časopis Vzlet. Návšteva priateľa v Novom Sade, Kovačici, Báčskom Petrovci (celomenšinové inštitúcie, galérie, múzeá, ktoré zachovávajú slovenskú ľudovú kultúru a tradície, etnodomy, najstaršie domy, architektúra vojvodinských Slovákov so zameraním na svoje prostredie). Telefonická konverzácia. Doprava. Športy. Kupujeme počítač. Významné sviatky a dátumy pre slovenskú menšinu. Slovenské kultúrne, informačné a náboženské inštitúcie. Planéta Zem. Kontinenty, strany sveta. Kam by som chcel(a) cestovať. Pesničky, dialógy, scénky, dielne na vylepšenie konverzácie. Komiks. Pexeso.

Od žiakov sa naďalej očakáva tvorenie skupiny slov pre určenú tému a viet zo zadaných slov. Majú vedieť vyjadriť svoj názor o prečítanom texte (čo sa mi páčilo a prečo), jeho názov, autora, ústrednú postavu a jej vlastnosti. Majú sa vedieť poďakovať, požiadať o pomoc. Majú samostatne porozprávať niekoľko viet o svojom súrodencovi, priateľovi, spolužiakovi, o živote v škole, porozprávať svoj zážitok, nejakú udalosť, v ktorej brali účasť...

Reprodukcia – počutého a prečítaného textu alebo rozprávky podľa osnovy alebo samostatne. Opísať obrázok alebo postupný dej pomocou členenej ilustrácie. Vedieť reprodukovať podľa osnovy sledovaný slovenský film, rozprávku alebo divadelné predstavenie, scénku alebo oslavu.

Opis – interiéru a exteriéru, ľudí, zvierat, prírodných javov, vymyslených príbehov, sviatkov a obyčají, vynechania slov opisu; priama a nepriama reč. Majú povedať samostatne a súvisle najmenej 8 – 10 viet.

Dialóg – rozprávanie o udalosti prostredníctvom obrázku, precvičenej téme a viesť dialóg.

Dávať dôraz na interpunkciu (bodka, čiarka, výkričník, otáznik, priama reč).

Dramatizácia – kratšieho textu podľa výberu, zážitku alebo udalosti z každodenného života (situácia v knižnici, v obchode, na pošte, u školského pedagóga, zážitok s kamarátmi...); čítanie podľa úloh a striedania úloh.

Rozhovor – prihliadať na rozvoj slovníka každodennej konverzácie, obohacovanie aktívnej slovnej zásoby, frazeológia. Frekventované vety z každodenného života. Rozličné tvary vyjadrovania, vynachádzavosť, dôvtip. Cvičenia so zmenou a dopĺňaním viet.

Slovník – použitie slovníka pri obohacovaní slovnej zásoby, paralela so srbským jazykom, kalky, vysvetlenie významu slov v kontexte. Obohacovanie slovnej zásoby žiakov pomocou didaktických hier z jazyka, rébusov, doplňovačiek, prešmyčiek, hlavolamov... Písanie vlastného slovníka menej známych slov a výrazov.

Čítanie – Hlasné a tiché čítanie, správna dikcia a intonácia vety. Melódia vety. Slová, v ktorých nastáva spodobovanie spoluhlások.

Odpisovanie – kratších viet a textov, charakteristických slov a výrazov, odpisovanie so zadanou úlohou (obmena rodu, čísla, času, slabík...). Písanie krátkej slohovej práce podľa osnovy alebo zadaných otázok; písanie pozdravu a blahoželania.

Žiaci si majú osvojiť aktívne približne 400 slov a frazeologických spojení. Pasívna slovná zásoba má byť na každej úrovni vyššia ako aktívna.

Ako mimovyučovacie čítanie sa odporúčajú časopisy pre mládež, slovenská literatúra a ľudová slovesnosť.

Od žiakov očakávame, aby vedeli aspoň 4 básne, 5 slovenských ľudových piesní a súčasné populárne pesničky, hádanky, riekanky, niektoré porekadlá a príslovia, predniesť ľudové koledy a vinše vzťahujúce sa na sviatky alebo ročné obdobia, dve krátke prózy v rozsahu 6 – 8 riadkov a 4 krátke dialógy alebo účasť v divadelnom predstavení. Žiaci by sa podľa možnosti, mali zapojiť do veku primeraných ľudových hier a tancov, mali by poznať charakteristiky slovenského ľudového odevu (svadobný odev), zaznamenávať sviatky (v porovnaní so srbskými), poznať tradičné slovenské zvyky a obyčaje (zabíjačka, svadba, Mikuláš, Lucka, Vianoce /koledovanie/ oblievačky), poznať niektoré svadobné obyčaje a k tomu priliehavé tradičné jedlá a ľudový odev.

Prvky národnej kultúry a tradície

Zoznamovanie žiakov so základmi dejín slovenskej menšiny v Srbsku (presídľovanie, kultúrne, vzdelanostné, cirkevné a hospodárske snahy, vrcholné kultúrne výsledky, relevantné organizačné formy a inštitúcie…), sprostredkovanie poznatkov, ale i pestovanie emočného vzťahu k tradícii, kultúre, obyčajom a zvykom slovenskej menšiny vo Vojvodine, Srbsku, ale i na celej Dolnej zemi (folklór, remeslá, ľudová slovesnosť, divadlo, literatúra, hudba, tradičné detské hry, obyčaje…), no nie v zmysle romantického tradicionalizmu a paseizmu, ale vždy v relácii k budúcnosti, rozvoju a modernizácii. Na minulosť sa opierať, do budúcnosti sa pozerať. Sprostredkovať deťom poznatky o slovenskej komunite v Srbsku (osady, inštitúcie a organizácie, osobnosti, mená, priezviská, pôvod…), ale i o stykoch s inými etnickými skupinami a kultúrami, o prínosoch Slovákov tunajšiemu prostrediu (v školstve, kultúre, umení, architektúre…). Snažiť sa slovenskú identitu a sebaúctu pestovať subtílne, nie prostredníctvom hesiel a fráz, ale na konkrétnych príkladoch, spájať pritom poznatky s emočným nasadením, vždy ale so zreteľom na menšinové a ľudské práva, na európsky kontext, tiež na interetnickú úctu, toleranciu a interakciu.

DIDAKTICKÉ POKYNY

Keď ide o tento predmet, musí sa mať na zreteli podstatná úloha: naučiť žiakov pekne rozprávať po slovensky, čítať, písať a získať zručnosť v jazykovej správnosti. Musia sa mať vždy na zreteli predvedomosti žiakov a na ne sa musí vždy sústavne nadväzovať. Na každej hodine si má učiteľ zvoliť diferencovaný prístup, lebo sú žiaci vekovo zmiešaní a prichádzajú s rozličnými jazykovými kompetenciami.

Gramatika sa má podávať v implicitnej podobe, namiesto opravovania chýb sa využíva modelovanie správneho rečového variantu. Neodmysliteľné je vytvorenie príjemnej atmosféry, ktorá predpokladá kooperatívny vzťah medzi učiteľom a žiakom a má pomôcť prekonať psychickú bariéru pri aktivizácii získaných rečových zručností, schopností a návykov. Každý jazykový prostriedok sa demonštruje v určitom kontexte, nie izolovane. V nácviku rečových zručností majú dominovať rozličné formy dialógov v interakcii učiteľ – žiak a žiak – žiak. K požiadavkám na spôsob vyjadrovania žiaduca je jednoduchosť, prirodzenosť, spontánnosť a jazyková správnosť.

III. SLEDOVANIE A HODNOTENIE VYUČOVANIA

Sledovanie a hodnotenie výsledkov napredovania žiaka je vo funkcii dosiahnutia výkonov a začína základným hodnotením úrovne, na ktorej sa žiak nachádza podľa toho, čo sa bude brať do ohľadu pri hodnotení procesu jeho napredovania, ako aj známka. Každá aktivita je dobrá príležitosť na hodnotenie napredovania a získavanie spätnej informácie. Každá vyučovacia hodina a každá aktivita žiaka je príležitosťou na formatívne hodnotenie, totiž zaznamenanie postupovania žiaka a usmerňovanie na ďalšie aktivity.

Formatívne hodnotenie je zložkou súčasného prístupu vyučovaniu a znamená hodnotenie vedomostí, zručností, postojov a správania, ako aj rozvíjania zodpovedajúcej kompetencie diferencovane počas vyučovacích hodín a v priebehu učenia. Výsledok takého hodnotenia dáva spätnú informáciu ako učiteľovi, tak aj žiakovi o tom, ktoré kompetencie sú dobre zvládnuté a ktoré nie, ako aj o účinnosti zodpovedajúcich metód, ktoré učiteľ uplatnil na uskutočnenie cieľa. Ako formatívne hodnotenie sa chápe zbieranie údajov o dosiahnutých výsledkoch žiaka a najčastejšie techniky sú: realizácia praktických úloh, sledovanie a zapisovanie aktivít žiaka v priebehu vyučovania, priama komunikácia medzi žiakom a učiteľom, evidencia pre každého žiaka, (mapa postupovania) atď. Výsledky formatívneho hodnotenia na konci vyučovacieho cyklu majú byť vyjadrené známkou v súlade s pravidlami o známkovaní žiakov.

Práca každého učiteľa je zložená z plánovania, uskutočnenia a sledovania a hodnotenia. Dôležité je, aby učiteľ sústavne sledoval a hodnotil diferencovane, okrem dosahov žiakov aj proces vyučovacích hodín a učenia, ako aj seba a svoju vlastnú prácu. Všetko to, čo sa ukáže ako dobré a užitočné, učiteľ bude aj naďalej využívať vo svojej praxi vyučovania, a všetko to, čo sa ukáže ako nedostatočne účinné a efektívne, malo by sa zdokonaliť.

Názov predmetu SLOVENSKÝ JAZYK AKO JAZYK S PRVKAMI NÁRODNEJ KULTÚRY

Cieľ Cieľ učenia slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry je dosiahnuť taký stupeň rozvoja komunikačných zručností u žiaka, aby vedel samostatne uplatniť osvojené rečové zručnosti v štandardných а odborných komunikatívnych situáciách (a v súlade s tematickým minimom aj v písanej podobe), pestovať národnú a kultúrnu identitu, etnickú sebaúctu a zoznamovať ich s prvkami tradície, kultúry, zvykov a obyčají slovenského národa s osobitným dôrazom na slovenskú komunitu v Srbsku, ako aj pestovanie a rozvíjanie multikulturálnosti v našom multietnickom prostredí.

Ročník tretí – A program

Ročný fond hodín 72 hodín

VÝKONY

Po skončení ročníka žiak bude schopný: Kľúčové pojmy obsahov:

– určiť literárny druh literárneho diela

– analyzovať prvky kompozície lyrickej básne (strofa, verš)

– odlíšiť charakteristické vlastnosti ľudovej slovesnosti od vlastností umeleckej literatúry; lineárny od nelineárneho textu

– rozlíšiť ľudovú povesť, rozprávku, bájku, baladu

– rozlíšiť realistickú a fantastickú prózu

– hodnotiť umelecký prednes, rozprávanie alebo dramatický dej (žartovný, veselý, smutný a pod.)

– určiť tému, miesto a čas konania deja; dejovú postupnosť

– rozlíšiť vlastnosti postáv na príkladoch z textu /vonkajšie vlastnosti a charakter postáv/

– opísať povery, zvyky/obyčaje, spôsob života a udalosti z minulosti opísané v literárnych dielach

– chápať vzťah k materinskému jazyku a k jazyku iných národov

– poznať zhodu jazykových javov medzi slovenčinou a srbčinou

– odlíšiť spisovný jazyk od nárečia

– správne používať a píše dz, dž, h, ch, ľ, ä a dvojhlásky, správne čítať a písať slabiky de, te, le, ne, di, ti, li, ni

– správne písať a čítať dlhé samohlásky, dlhé ŕ, ĺ

– rozlíšiť ohybné slovné druhy

– poznať pády a pádové koncovky v korelácii so srbčinou

určiť kategóriu rodu, čísla, pri ohybných slovách

– dôsledne uplatniť pravopisnú normu pri písaní veľkého písmena

– uplatňovať interpunkčné znamienka

– rozdeľovať vety podľa obsahu a členitosti

– poznať niektoré frazeologické útvary

– tvrdé spoluhlásky d, t, l, n pred i, e

– správne vyslovovať slová vzhľadom na intonáciu

– plynulo a zreteľne čítať nahlas a potichu literárne a vecné texty

vedieť sa poďakovať, požiadať o pomoc, počúvať hovoriaceho

– určiť časti textu (názov, odseky)

– utvoriť hovorový prejav alebo napísaný text o vnímaní prečítaného literárneho diela a na témy z každodenného života a vlastnej predstavivosti

– urobiť a predniesť dramatizáciu prečítaného textu podľa výberu, zážitku alebo udalosti z každodenného života

– používať slovník pri obohacovaní slovnej zásoby (paralela so srbským jazykom a pri preklade)

– správne odpísať kratší text so zadanou úlohou (obmena rodu, čísla, času

– zostaviť a napísať pozdrav a blahoželanie, mail a SMS

– zaspievať priliehavé slovenské ľudové a súčasné populárne pesničky

– predniesť ľudové koledy a vinše vzťahujúce sa na sviatky alebo ročné obdobia

– oboznámiť sa o veku primeraných ľudových tancoch a obyčají

poznať charakteristiky slovenského ľudového odevu

– zaznamenávať sviatky (v porovnaní so srbskými)

– poznať tradičné slovenské zvyky a obyčaje (zabíjačka, Mikuláš, Lucka, Vianoce/koledovanie/ oblievačky) a k tomu priliehavé tradičné jedlá

– poznať niektoré svadobné obyčaje, piesne a vinše viažuce sa za slovenskú svadbu v danom prostredí

– poznať festivaly s národnostným významom a brať účasť na niektorých (ako divák alebo ako účastník)

– poznať inštitúcie s národnostným významom, múzeá, etnodomy, galérie

LITERATÚRA

LYRIKA

Literárne termíny a pojmy

Básnik a báseň.

Strofa a verš v lyrickej básni/piesni.

Druhy autorských a ľudových lyrických piesní a básní: opisné, zbojnícke a obradné.

EPIKA

Literárne termíny a pojmy

Spisovateľ a rozprávač.

Slovotvorné postupy: opis, rozprávanie v prvej a tretej osobe; dialóg.

Fabula: sled udalostí.

Charakteristika postáv – spôsob vyjadrovania, správanie, fyzický vzhľad a charakter.

Druhy epických diel: bájka, ľudová a autorská rozprávka, povesť, balada.

DRÁMA

Literárne termíny a pojmy

Dejstvo, výstup, osoby v dráme.

Dramatické útvary a rozhlasová hra.

JAZYK

Písanie i/y, í/ý.

Veľké písmeno v geografických názvoch, názvoch inštitúcií, ustanovizní, organizácií (typické príklady).

Interpunkčné znamienka: čiarka (pri vymenovávaní a oslovovaní); úvodzovky (priama reč); pomlčka (namiesto úvodzoviek v priamej reči).

Výslovnosť tvrdých spoluhlások d,t,l,n pred i,e.

Intonácia a prestávky v spojení s interpunkčnými znamienkami; intonácia opytovacích viet.

Artikulácia: čítanie nahlas a potichu (individuálne).

Jazykové hry.

Analyticko-syntetické cvičenia; lexikálne a syntaktické cvičenia.

Slovné druhy:

Podstatné mená: rod, číslo, pád, pády a pádové koncovky v korelácii so srbčinou.

Podstatné mená pomnožné a hromadné –pomnožné – typické príklady: okuliare, nožnice, nohavice; hromadné – typické príklady: lístie, tŕnie, ľud;

Prídavné mená (privlastňovacie, vzťahové: zlatý, daždivý, pšeničný....); rod a číslo prídavných mien;

zámená (osobné zámená);

slovesá; osoba a číslo slovies, slovesné časy.

Rozdelenie slov na konci riadku. Priama reč (prvý a druhý model). Nepriama reč.

JAZYKOVÁ KULTÚRA

Tradičná slovenská ľudová kultúra, kroj a zvyky a obyčaje, jedlá.

Rozprávanie – o zážitkoch, o tom čo videli, čo by si priali.

Samostatné rozprávanie (niekoľko viet) o priateľovi, spolužiakovi, o svojom zážitku, o nejakej udalosti, v ktorej brali účasť.

Opis – interiéru a exteriéru, ľudí, prírodných javov.

Poďakovanie, žiadosť o pomoc, účasť v dialógu.

Vyjadrenie svojho názoru o prečítanom texte (čo sa mi páčilo a prečo).

Názov textu, autor, ústredná postava a jej vlastnosti.

Reprodukcia počutého a prečítaného textu alebo rozprávky za pomoci osnovy alebo samostatne.

Opis obrázka alebo dejovej postupnosti pomocou členenej ilustrácie.

Reprodukcia slovenského filmu, rozprávky, divadelného predstavenia podľa zostavenej osnovy.

Dramatizácia textu podľa výberu, zážitku alebo udalosti z každodenného života.

– Používanie slovníka pri obohacovaní slovnej zásoby, paralela so srbským jazykom, kalky, vysvetlenie významu slov v kontexte.

– Používanie slovníka pri preklade.

– Hlasné a tiché čítanie, správna dikcia a intonácia vety.

Odpisovanie kratších viet a textov, charakteristických slov a výrazov, odpisovanie so zadanou úlohou (obmena rodu, čísla, času.

Písanie pozdravu a blahoželania, SMS a mailu.

Verejný výstup, prezentovanie vlastnej a tímovej práce.

– Tradičná slovenská ľudová kultúra.

POKYNY NA DIDAKTICKO-METODICKÚ REALIZÁCIU PROGRAMU

Program vyučovania a učenia slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry obsahuje tri vzdelávacie oblasti: literatúru, jazyk a jazykovú kultúru. Rozdelenie hodín sa neodporúča podľa vzdelávacích oblastí, ba naopak, na každej hodine by sa mala venovať náležitá pozornosť kultúre vyjadrovania žiakov, národnej tradícii, zvykom, obyčajam a kultúre Slovákov v Srbsku. Teda všetky tri oblasti sa navzájom integrujú a ani jedna sa nemôže vyučovať oddelene a bez vzájomnej spätosti s inými oblasťami.

Program vyučovania a učenia slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry založený je na vzdelávacích výkonoch, respektíve na procese učenia a žiackych výkonoch. Vzdelávacie výkony predstavujú opis zjednotených vedomostí, zručností, postojov a hodnôt, ktoré žiak buduje, rozširuje a prehlbuje prostredníctvom troch vzdelávacích oblastí tohto vyučovacieho predmetu.

I. PLÁNOVANIE VYUČOVANIA A UČENIA

Program vyučovania a učenia slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry zameraný na výkony umožňuje učiteľovi väčšiu voľnosť, viac možností pri plánovaní vyučovacieho procesu a učenia. Úlohou učiteľa je, aby kontextualizoval daný program potrebám konkrétnej triedy majúc na zreteli: poznávaciu úroveň slovenského jazyka, zloženie triedy a charakteristiky žiakov; učebnice a iné učebné materiály, ktoré bude používať; technické podmienky, vyučovacie prostriedky a médiá, ktorými škola disponuje; rezorty, možnosti, ako i potreby lokálneho prostredia, v ktorom sa škola nachádza. Vychádzajúc z daných výkonov a obsahov, učiteľ najprv tvorí svoj ročný globálny plán práce, z ktorého neskoršie bude rozvíjať svoje operatívne plány. Výkony definované podľa oblastí, uľahčujú učiteľovi sfunkčnenie výkonov na úrovni konkrétnej vyučovacej jednotky. Teraz má učiteľ pre každú oblasť definované výkony. Od neho sa očakáva, že pre každú vyučovaciu jednotku vo fáze plánovania a písania prípravy na hodinu definuje diferencované výsledky práce žiakov: tie, ktoré by všetci žiaci mali dosiahnuť, tie, ktoré by väčšina žiakov mala dosiahnuť, a tie, ktoré by mali iba niektorí žiaci dosiahnuť. Takýmto spôsobom sa dostane nepriamy vzťah so štandardmi na troch úrovniach žiackych výkonov. Zároveň pri plánovaní treba mať na zreteli, že sa výkony rozlišujú, že sa niektoré ľahšie a rýchlejšie môžu realizovať, ale pre väčšinu výkonov (najmä v oblasti literatúry) potrebné je omnoho viac času, viac rozličných aktivít a prác na rôznych textoch. Vo fáze plánovania vyučovacieho procesu je veľmi dôležité mať na zreteli, že učebnica je iba vyučovacím prostriedkom a že neurčuje obsah vyučovacieho predmetu. Preto k obsahu učebníc treba pristúpiť selektívne. Pritom čítanka, spolu s CD k učebnici a gramatikou, je len jedným z možných prameňov vedomostí a učiteľ žiakom umožňuje prehľad a vlastnú skúsenosť v používaní iných prameňov poznania. Pri plánovaní vyučovacieho procesu treba prihliadať na predbežné vedomosti, skúsenosti, intelektuálne schopnosti a na záujmy žiaka. Nevyhnutné je dať dôraz na rozširovanie slovnej zásoby a možnosti využívať jednotlivé kultúrne podujatia a sviatky, ktoré sa ponúkajú v daných prostrediach, s cieľom formovania predstáv o živote Slovákov v minulosti, o tradíciách a kultúre, ktorá slovenskú menšinu na tomto území charakterizuje. Odporúča sa porovnávať zaznamenávanie určitých sviatkov so zaznamenávaním sviatkov iných menšín, ktoré žijú spolu so Slovákmi v daných lokalitách.

II. REALIZÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU A UČENIA

LITERATÚRA

Základ programu z literatúry tvoria texty z lektúry. Lektúra je rozvrhnutá podľa literárnych druhov – lyrika, epika, dráma a zároveň obohatená výberom neliterárnych, vedecko-populárnych a informatívnych textov. Povinná časť lektúry pozostáva hlavne z častí, ktoré patria do základného národného korpusu, ktorý je obohatený aj súčasnými aktuálnymi dielami. Výber diel je v najväčšej miere založený na princípe vekovej primeranosti.

ŠKOLSKÁ LEKTÚRA

1. Ivan Krasko: Otcova roľa/Prší, prší

2. Viera Benková: výber z diela

3. Martin Rázus: výber z diela

4. Ľudové piesne: (výber), riekanky, hádanky

5. Svetozár Hurban Vajanský: výber z diela

6. Ján Kostra: výber z diela

7. Ľudové koledy a svadobné a iné vinše: (výber)

8. Slovenské ľudové balady (výber)

EPIKA

ŠKOLSKÁ LEKTÚRA

1. Slovenská ľudová rozprávka

2. Slovenská ľudová povesť (výber)

3. Ľudová rozprávka iných národov (výber)

4. Margita Figuli: Tri gaštanové kone (úryvok)

5. Janko Jesenský: výber z diela

6. Jozef Cíger Hronský: Jozef Mak (úryvok)

7. Ján Čajak ml.: Zypa Cupák (úryvok)

8. Ľudové pranostiky, porekadlá a príslovia

DRÁMA

ŠKOLSKÁ LEKTÚRA

1. Jozef Gragor Tajovský: Statky-zmätky

2. Divadelné predstavenie: (výber)

3. Rozhlasová divadelná hra.

VEDECKOPOPULÁRNE A INFORMAČNÉ TEXTY
(výber 2 textov)

1. Malé formy ľudovej slovesnosti

2. Zo života našich predkov

3. Výber z kníh, encyklopédií, časopisov pre mládež a internetu.

4. Z tlače a internetu o našich celomenšinových festivaloch

DOMÁCA LEKTÚRA
(spracovať dve diela)

1. Slovenské ľudové rozprávky a bájky: (výber)

2. Výber z diela súčasných slovenských vojvodinských autorov

3. Vladimir Hurban Vladimírov: Zem (úryvok)

4. Juraj Tušiak: výber z diela

Doplnková lektúra
(výber z 2 diel)

1. Anna Nemogová Kolárová: výber z diela

2. Dobroslav Chrobák: Drak sa vracia (úryvok/film)

3. Pozeral/a som slovenský film alebo filmovanú rozprávku: (voľný výber)

4. Komiks podľa výberu

5. Pozeral/a som slovenské divadelné predstavenie

PRÁCA S TEXTOM

Rozlišovanie: rozprávky (ľudové a autorské), básne, balady, povesť, porekadlá a príslovia, hádanky, rečňovanky.

Čítanie –slovenských ľudových rozprávok, povestí a textov z umeleckej tvorby, piesní, básní, balád. Nacvičovanie plynulého čítania s porozumením, ktoré sa rovná hovoru. Pri spracovaní básní treba nacvičovať umelecký prednes.

Od žiakov v tomto veku treba očakávať, že budú vedieť postrehnúť priebeh udalosti, hlavnú a vedľajšie postavy, vlastnosti postáv (zovňajšok a charakterové vlastnosti, dobré a zlé konanie), čas a miesto konania deja, začiatok, zauzlenie a rozuzlenie, dejovú postupnosť, opis okolia a ľudí; posolstvo prísloví; Všímať si fantastické prvky v rozprávkach.

Odporúča sa žiakom prezentovať populárne a ľudové piesne, sledovať slovenské časopisy (písanie krátkych literárnych prác do časopisov), spoločné pozeranie a rozbor aspoň jedného divadelného predstavenia a filmu v slovenskej reči, návšteva celomenšinových podujatí, etnodomu, múzeí a galérií, ktoré predstavujú slovenskú kultúru a tradície.

Texty z doplnkovej časti programu majú poslúžiť učiteľovi aj pri spracovaní učiva z gramatiky, tiež na spracovanie a upevňovanie obsahov z jazykovej kultúry. Diela, ktoré učiteľ nespracuje, má navrhnúť žiakom na čítanie vo voľnom čase.

Nový program je založený na väčšej integrácii literárnych a neliterárnych diel. Korelácia je umožnená adekvátnym kombinovaním povinných a nepovinných diel.

Okrem korelácie medzi textami učiteľ má umožniť vertikálnu koreláciu. Tiež má byť oboznámený s obsahmi slovenského jazyka z predchádzajúcich ročníkov, čo umožňuje dodržiavať princípy postupnosti a systematickosti.

Učiteľ má poznať obsahy predmetu zo slovenských dejín, hudobnej a výtvarnej kultúry pre 3. ročník (príklad: Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem, architektúra vojvodinských Slovákov, výtvarné umenie, slovenské ľudové svadobné piesne, časti kroja, výšivky a výzdoby na domoch – ornamentika,...), tradičnú a súčasnú duchovnú kultúru Slovákov s dôrazom na zvyky a obyčaje Slovákov v Srbsku.

Horizontálnu koreláciu učiteľ nadväzuje predovšetkým na vyučovanie srbského jazyka, dejín, výtvarnej kultúry a hudobnej kultúry, náboženstva a občianskej výchovy.

Vzdelávacie výkony späté s oblasťou literatúry založené sú na čítaní. Rôzne obmeny pri čítaní sú základným predpokladom, aby žiaci vo vyučovaní získavali vedomosti a aby sa úspešne uvádzali do sveta literárneho diela. V treťom ročníku sa pestuje zážitkové čítanie a žiaci sa uvádzajú do bádateľského čítania.

JAZYK

Vo vyučovaní jazyka žiaci sa uschopňujú pre správnu ústnu a písomnú komunikáciu v spisovnom slovenskom jazyku.

Keď sa v obsahoch programu uvádzajú vyučovacie jednotky, ktoré žiaci už spracovali v predošlých ročníkoch, stupeň osvojenia a uplatnenia spracovaného učiva sa overuje, opakuje a nacvičuje na nových príkladoch, ktoré predchádzajú spracovaniu nových obsahov, pričom sa zabezpečuje kontinuita práce a systematickosť v nadväzovaní nového učiva na získané vedomosti.

Nevyhnutné je, aby učiteľ vždy mal na zreteli význam priliehavých a systematických cvičení, lebo učivo sa nepovažuje za zdolané, kým sa dobre nenacvičí. To znamená, že cvičenia majú byť súčasťou spracovania učiva, uplatnenia, opakovania a upevňovania vedomostí.

Učivo o ohybných slovných druhoch treba spracovať poukazujúc na podobnosť slovenského jazyka, keď ide o slovné druhy a skloňovanie. Rozsah učiva si učiteľ plánuje podľa toho, s akou skupinou pracuje (homogénnou alebo heterogénnou) a podľa úrovne znalosti jazyka a toho, koľko rokov predtým žiaci navštevovali hodiny slovenčiny. Žiakov treba postupne zaúčať rozdeľovať vety podľa obsahu a členitosti a vymenovať vetné členy a rozlišovať ich.

Pravopis

Pravopisné pravidlá sa osvojujú prostredníctvom systematických cvičení (pravopisné diktáty, oprava textu, testy s otázkami z pravopisu atď.). V kontexte pravopisných cvičení žiaduce je občas zapojiť aj otázky, ktorými sa overuje ortografia (správne písanie písmen). Písať diktát sa odporúča len vo funkcii nacvičovania učiva s dôrazom na veľké začiatočné písmená a znaky interpunkcie na konci vety a pri písaní priamej reči. Ak si žiaci osvojili dostatočne učivo z oblasti gramatiky, tak sa odporúča pracovať aj na koncovkách podstatných a prídavných mien a slovies.

Treba podnecovať žiakov, aby sami zisťovali a opravovali pravopisné chyby, v SMS komunikácií, mailoch, ako aj pri rôznych typoch komunikácie prostredníctvom internetu.

Žiakov treba usmerňovať, aby používali pravidlá a príručky slovenského pravopisu a slovníky. Žiaduce je, aby učiteľ mal tieto príručky na hodine vždy, najmä keď sa spracuje učivo z pravopisu a usmerňoval žiakov používať uvedené príručky.

Ortoepia

Učiteľ má neustále poukazovať na dôležitosť správnej výslovnosti, ktorá sa upevňuje prostredníctvom určitých ortoepických cvičení. Ortoepické cvičenia netreba realizovať ako osobitné vyučovacie jednotky, ale spolu so spracovaním tém z gramatiky; prízvuk vo vete sa môže nadväzovať na kultúru vyjadrovania, nácvik prednesu básne a pod. Používaním auditívnych záznamov žiakov: CD k čítanke a ďalších, treba zvykať na správnu výslovnosť, melodickosť, dikciu...

Niektoré ortoepické cvičenia sa môžu konať aj pri zodpovedajúcich témach z literatúry: napr. artikulácia sa môže nacvičovať pri jazykolamoch, keď sa spracúvajú ako časť z ľudovej slovesnosti; prízvuk, tempo, rytmus, intonácia a prestávky sa môžu nacvičovať čítaním nahlas úryvkov z lektúry (podľa výberu učiteľa alebo žiaka) atď. Ako ortoepické cvičenia treba využívať aj prednes spamäti naučených úryvkov z poézie a prózy (pomocou auditívnych učebných prostriedkov).

JAZYKOVÁ KULTÚRA

Rozvíjať jazykovú kultúru je jednou z najdôležitejších úloh vyučovania materinského jazyka s prvkami národnej kultúry. Aj keď je táto oblasť vyučovania v programe určená ako osobitná oblasť, musí sa využívať tak pri spracovaní literárnych textov, ako aj pri vyučovaní gramatiky a pravopisu. Spracovanie literárneho textu a učenie gramatiky a pravopisu spisovného jazyka musí zahrňovať aj obsahy, ktoré prispievajú k pestovaniu kultúry ústneho a písomného vyjadrovania.

V tejto vekovej kategórii od žiakov treba očakávať poznanie nasledujúcich oblastí: Rozprávanie – o zážitkoch, o tom čo videli, čo by si priali. Odporúčané témy na spracovanie: Širšia rodina. Príbuzenské vzťahy. Životopisné údaje. Hostia. Jedálny lístok. Návštevy. Môj priateľ – moja priateľka. Pracovný deň žiaka. Voľný čas. Záľuby. Kniha. TV a rozhlas. Rozprávky starej matere a starého otca. Časti tela – podrobnejšie. Chráňme prírodu – zvieratá a rastliny. Počasie a ľudová slovesnosť spätá s ním. Povolania a remeslá. Rodná reč. Láska k rodnej reči. Najdôležitejšie slovenské vojvodinské manifestácie pre deti – festivaly a prehliadky. Časť svadobných zvykov a ľudového odevu v jednotlivých prostrediach. Časopis Vzlet. Návšteva priateľa v Novom Sade, Kovačici, Báčskom Petrovci (celomenšinové inštitúcie, galérie, múzeá, ktoré zachovávajú slovenskú ľudovú kultúru a tradície, etnodomy, najstaršie domy, architektúra vojvodinských Slovákov so zameraním na svoje prostredie). Telefonická konverzácia. Doprava. Športy. Kupujeme počítač. Významné sviatky a dátumy pre slovenskú menšinu. Slovenské kultúrne, informačné a náboženské inštitúcie. Planéta Zem. Kontinenty, strany sveta. Kam by som chcel/a cestovať. Pesničky, dialógy, scénky, dielne na vylepšenie konverzácie. Komiks. Pexeso.

Od žiakov sa naďalej očakáva tvorenie skupiny slov pre určenú tému a viet zo zadaných slov. Majú vedieť vyjadriť svoj názor o prečítanom texte (čo sa mi páčilo a prečo), jeho názov, autora, ústrednú postavu a jej vlastnosti. Majú sa vedieť poďakovať, požiadať o pomoc. Majú samostatne porozprávať niekoľko viet o svojom súrodencovi, priateľovi, spolužiakovi, o živote v škole, porozprávať svoj zážitok, nejakú udalosť, v ktorej brali účasť...

Reprodukcia – počutého a prečítaného textu alebo rozprávky podľa osnovy alebo samostatne. Opísať obrázok alebo postupný dej pomocou členenej ilustrácie. Vedieť reprodukovať podľa osnovy sledovaný slovenský film, rozprávku alebo divadelné predstavenie, scénku alebo oslavu.

Opis – interiéru a exteriéru, ľudí, zvierat, prírodných javov, vymyslených príbehov, sviatkov a obyčají. vynechania slov opisu; priama a nepriama reč. Majú povedať samostatne a súvisle najmenej 8 – 10 viet.

Dialóg – rozprávanie o udalosti prostredníctvom obrázku, precvičenej témy a viesť dialóg.

Dávať dôraz na interpunkciu (bodka, čiarka, výkričník, otáznik, priama reč).

Dramatizácia – kratšieho textu podľa výberu, zážitku alebo udalosti z každodenného života (situácia v knižnici, v obchode, na pošte, u školského pedagóga, zážitok s kamarátmi...); čítanie podľa úloh a striedania úloh.

Rozhovor – prihliadať na rozvoj slovníka každodennej konverzácie, obohacovanie aktívnej slovnej zásoby, frazeológia. Frekventované vety z každodenného života. Rozličné tvary vyjadrovania, vynachádzavosť, dôvtip. Cvičenia so zmenou a dopĺňaním viet.

Slovník – použitie slovníka pri obohacovaní slovnej zásoby, paralela so srbským jazykom, kalky, vysvetlenie významu slov v kontexte. Obohacovanie slovnej zásoby žiakov pomocou didaktických hier z jazyka, rébusov, doplňovačiek, prešmyčiek, hlavolamov... Písanie vlastného slovníka menej známych slov a výrazov.

Čítanie – Hlasné a tiché čítanie, správna dikcia a intonácia vety. Melódia vety. Slová, v ktorých nastáva spodobovanie spoluhlások.

Odpisovanie – kratších viet a textov, charakteristických slov a výrazov, odpisovanie so zadanou úlohou (obmena rodu, čísla, času). Písanie krátkej slohovej práce podľa osnovy alebo zadaných otázok; písanie pozdravu a blahoželania.

Žiaci si majú osvojiť aktívne približne 400 slov a frazeologických spojení. Pasívna slovná zásoba má byť na každej úrovni vyššia ako aktívna.

Ako mimovyučovacie čítanie sa odporúčajú časopisy pre mládež, slovenská literatúra a ľudová slovesnosť.

Od žiakov očakávame, aby vedeli aspoň 4 básne, 5 slovenských ľudových piesní a súčasné populárne pesničky, hádanky, riekanky, niektoré porekadlá a príslovia, predniesť ľudové koledy a vinše vzťahujúce sa na sviatky alebo ročné obdobia, dve krátke prózy v rozsahu 6 – 8 riadkov a 4 krátke dialógy alebo účasť v detskom divadelnom predstavení. Žiaci by sa podľa možnosti, mali zapojiť do veku primeraných ľudových hier a tancov, mali by poznať charakteristiky slovenského ľudového odevu (svadobný odev), zaznamenávať sviatky (v porovnaní so srbskými), poznať tradičné slovenské zvyky a obyčaje (zabíjačka, svadba, Mikuláš, Lucka, Vianoce /koledovanie/ oblievačky) a k tomu priliehavé tradičné jedlá a ľudový odev.

Prvky národnej kultúry a tradície

Zoznamovanie žiakov so základmi dejín slovenskej menšiny v Srbsku (presídľovanie, kultúrne, vzdelanostné, cirkevné a hospodárske snahy, vrcholné kultúrne výsledky, relevantné organizačné formy a inštitúcie…), sprostredkovanie poznatkov, ale i pestovanie emočného vzťahu k tradícii, kultúre, obyčajom a zvykom slovenskej menšiny vo Vojvodine, Srbsku, ale i na celej Dolnej zemi (folklór, remeslá, ľudová slovesnosť, divadlo, literatúra, hudba, tradičné hry, obyčaje…), no nie v zmysle romantického tradicionalizmu a paseizmu, ale vždy v relácii k budúcnosti, rozvoju a modernizácii. Na minulosť sa opierať, do budúcnosti sa pozerať. Sprostredkovať žiakom poznatky o slovenskej komunite v Srbsku (osady, inštitúcie a organizácie, osobnosti, mená, priezviská, pôvod…), ale i o stykoch s inými etnickými skupinami a kultúrami, o prínosoch Slovákov tunajšiemu prostrediu (v školstve, kultúre, umení, architektúre…). Snažiť sa slovenskú identitu a sebaúctu pestovať subtílne, nie prostredníctvom hesiel a fráz, ale na konkrétnych príkladoch, spájať pritom poznatky s emočným nasadením, vždy ale so zreteľom na menšinové a ľudské práva, na európsky kontext, tiež na interetnickú úctu, toleranciu a interakciu.

DIDAKTICKÉ POKYNY

Keď ide o tento predmet, musí sa mať na zreteli podstatná úloha: naučiť žiakov pekne rozprávať po slovensky, čítať, písať a získať zručnosť v jazykovej správnosti. Musia sa mať vždy na zreteli predvedomosti žiakov a na ne sa musí vždy sústavne nadväzovať. Na každej hodine si má učiteľ zvoliť diferencovaný prístup, lebo sú žiaci vekovo zmiešaní a prichádzajú s rozličnými jazykovými kompetenciami.

Gramatika sa má podávať v implicitnej podobe, namiesto opravovania chýb sa využíva modelovanie správneho rečového variantu. Neodmysliteľné je vytvorenie príjemnej atmosféry, ktorá predpokladá partnerský vzťah medzi učiteľom a žiakom a má pomôcť prekonať psychickú bariéru pri aktivizácii získaných rečových zručností, schopností a návykov. Každý jazykový prostriedok sa demonštruje v určitom kontexte, nie izolovane. V nácviku rečových zručností majú dominovať rozličné formy dialógov v interakcii učiteľ – žiak a žiak – žiak. K požiadavkám na spôsob vyjadrovania žiadúca je jednoduchosť, prirodzenosť, spontánnosť a jazyková správnosť.

III. SLEDOVANIE A HODNOTENIE VYUČOVANIA

Sledovanie a hodnotenie výsledkov napredovania žiaka je vo funkcii dosiahnutia výkonov a začína základným hodnotením úrovne, na ktorej sa žiak nachádza podľa toho, čo sa bude brať do ohľadu pri hodnotení procesu jeho napredovania, ako aj známka. Každá aktivita je dobrá príležitosť na hodnotenie napredovania a získavanie spätnej informácie. Každá vyučovacia hodina a každá aktivita žiaka je príležitosťou na formatívne hodnotenie, totiž zaznamenanie postupovania žiaka a usmerňovanie na ďalšie aktivity.

Formatívne hodnotenie je zložkou súčasného prístupu vyučovaniu a znamená hodnotenie vedomostí, zručností, postojov a správania, ako aj rozvíjania zodpovedajúcej kompetencie diferencovane počas vyučovacích hodín a v priebehu učenia. Výsledok takého hodnotenia dáva spätnú informáciu ako učiteľovi, tak aj žiakovi o tom, ktoré kompetencie sú dobre zvládnuté a ktoré nie, ako aj o účinnosti zodpovedajúcich metód, ktoré učiteľ uplatnil na uskutočnenie cieľa. Ako formatívne hodnotenie sa chápe zbieranie údajov o dosiahnutých výsledkoch žiaka a najčastejšie techniky sú: realizácia praktických úloh, sledovanie a zapisovanie aktivít žiaka v priebehu vyučovania, priama komunikácia medzi žiakom a učiteľom, evidencia pre každého žiaka, (mapa postupovania) atď. Výsledky formatívneho hodnotenia na konci vyučovacieho cyklu majú byť vyjadrené známkou v súlade s pravidlami o známkovaní žiakov.

Práca každého učiteľa je zložená z plánovania, uskutočnenia a sledovania a hodnotenia. Dôležité je, aby učiteľ sústavne sledoval a hodnotil diferencovane, okrem dosahov žiakov aj proces vyučovacích hodín a učenia, ako aj seba a svoju vlastnú prácu. Všetko to, čo sa ukáže ako dobré a užitočné, učiteľ bude aj naďalej využívať vo svojej praxi vyučovania, a všetko to, čo sa ukáže ako nedostatočne účinné a efektívne, malo by sa zdokonaliť.

Názov predmetu SLOVENSKÝ JAZYK AKO JAZYK S PRVKAMI NÁRODNEJ KULTÚRY

Cieľ Cieľ učenia slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry je dosiahnuť taký stupeň rozvoja komunikačných zručností u žiaka, aby vedel samostatne uplatniť osvojené rečové zručnosti v štandardných а odborných komunikatívnych situáciách (a v súlade s tematickým minimom aj v písanej podobe), pestovať národnú a kultúrnu identitu, etnickú sebaúctu a zoznamovať ich s prvkami tradície, kultúry, zvykov a obyčají slovenského národa s osobitným dôrazom na slovenskú komunitu v Srbsku, ako aj pestovanie a rozvíjanie multikulturálnosti v našom multietnickom prostredí.

Ročník tretí – B program

Ročný fond hodín 72 hodín

VÝKONY

Po skončení ročníka žiak bude schopný: Kľúčové pojmy obsahov:

– určiť literárny druh literárneho diela

– analyzovať prvky kompozície lyrickej básne (strofa, verš)

– odlíšiť charakteristické vlastnosti ľudovej slovesnosti od vlastností umeleckej literatúry

– rozlíšiť ľudovú povesť, rozprávku, bájku, baladu

– rozlíšiť realistickú a fantastickú prózu

– rozlíšiť literárne postupy

– hodnotiť umelecký prednes, rozprávanie alebo dramatický dej (žartovný, veselý, smutný a pod.)

určiť tému, miesto a čas konania deja; dejovú postupnosť

– rozlíšiť vlastnosti postáv na príkladoch z textu /vonkajšie vlastnosti a charakter postáv/

– opísať povery, zvyky/obyčaje, spôsob života a udalosti z minulosti opísané v literárnych dielach

– chápať vzťah k materinskému jazyku a k jazyku iných národov

– poznať zhodu jazykových javov medzi slovenčinou a srbčinou

– odlíšiť spisovný jazyk od nárečia

– rozlíšiť podelenie spoluhlások na tvrdé, mäkké a obojaké

– rozlíšiť ohybné slovné druhy

poznať pády a pádové koncovky v korelácii so srbčinou

– určiť kategóriu rodu, čísla, pri ohybných slovách

– uplatniť pravopisnú normu pri písaní vybraných slov (typické príklady)

– dôsledne uplatniť pravopisnú normu pri písaní veľkého písmena

– uplatňovať interpunkčné znamienka

– rozdeľovať vety podľa obsahu a členitosti

– vymenovať vetné členy a rozlišovať ich vo vete

– poznať niektoré frazeologické útvary

– správne vyslovovať spoluhlásku h, ch; tvrdé spoluhlásky d, t, l, n pred i, e

– správne vyslovovať slová vzhľadom na intonáciu

– plynulo a zreteľne čítať nahlas a potichu literárne a vecné texty

– vedieť sa poďakovať, požiadať o pomoc, počúvať hovoriaceho

– určiť časti textu (názov, odseky)

– utvoriť hovorový prejav alebo napísaný text o vnímaní prečítaného literárneho diela a na témy z každodenného života a vlastnej predstavivosti

– urobiť a predniesť dramatizáciu prečítaného textu podľa výberu, zážitku alebo udalosti z každodenného života

– používať slovník pri obohacovaní slovnej zásoby (paralela so srbským jazykom a pri preklade)

– správne odpísať kratší text so zadanou úlohou (obmena rodu, čísla, času, slabík...)

– zostaviť a napísať pozdrav a blahoželanie, mail a SMS

– zaspievať priliehavé slovenské ľudové a súčasné populárne pesničky

– predniesť ľudové koledy a vinše vzťahujúce sa na sviatky alebo ročné obdobia

– oboznámiť sa o veku primeraných ľudových tancoch a obyčají

– poznať charakteristiky slovenského ľudového odevu

– zaznamenávať sviatky (v porovnaní so srbskými)

– poznať tradičné slovenské zvyky a obyčaje (zabíjačka, Mikuláš, Lucka, Vianoce/koledovanie/ oblievačky) a k tomu priliehavé tradičné jedlá

– poznať niektoré svadobné obyčaje, piesne a vinše viažuce sa za slovenskú svadbu v danom prostredí

– poznať festivaly s národnostným významom a brať účasť na niektorých (ako divák alebo ako účastník)

– poznať inštitúcie s národnostným významom, múzeá, etnodomy, galérie

LITERATÚRA

LYRIKA

Literárne termíny a pojmy

Básnik a lyrický subjekt.

Motívy a básnické obrazy ako prvky kompozície lyrickej básne a piesne.

Druhy strof podľa počtu veršov v lyrickej básni/piesni: štvorveršová.

Znaky lyrickej poézie: obraznosť, rytmickosť.

Básnické figúry: prirovnanie, personifikácia; epiteton, onomatopoja.

Druhy autorských a ľudových lyrických piesní a básní: opisné (deskriptívne); zbojnícke a obradné.

EPIKA

Literárne termíny a pojmy

Spisovateľ a rozprávač.

Slovotvorné postupy: opis, rozprávanie v prvej a tretej osobe; dialóg.

Fabula: sled udalostí, epizódy, kapitoly.

Charakteristika postáv – spôsob vyjadrovania, správanie, fyzický vzhľad, životné postoje, etickosť konania.

Druhy epických diel vo verši a v próze: ľudová balada, balada.

DRÁMA

Literárne termíny a pojmy

Dejstvo, výstup, osoby v dráme.

Dramatické útvary a rozhlasová hra.

JAZYK

Rozdelenie slovesných tvarov na jednoduché a zložené (časy a spôsoby; určité a neurčité).

Neohybné slovné druhy: spojky, častice, citoslovcia.

Pojem sklad (syntagma) – nadradený, podradený a rovnocenný člen skladu (syntagmy); druhy skladov (syntagiem): prisudzovací, určovací a priraďovací.

Vetné členy vyjadrené slovom, predložkovým pádom slovného druhu, skladom (syntagmou) a vetou.

Druhy priraďovacích súvetí (zlučovacie, vylučovacie, odporovacie).

Vedľajšie vety v podraďovacom súvetí (podmetové, prívlastkové, predmetové, príslovkové – miestne, časové, spôsobové, príčinné).

Kongruencia (zhoda) – základné pojmy.

Interpunkcia. Čiarka v podraďovacom súvetí. Písanie skratiek.

Výslovnosť d, t, l, n v cudzích slovách (v jednoduchých príkladoch).

Interpunkcia. Čiarka v podraďovacom súvetí. Písanie skratiek.

Výslovnosť h a ch; tvrdých spoluhlások d, t, l, n pred i, e.

Výslovnosť zdvojených spoluhlások.

Intonácia a prestávky v spojení s interpunkčnými znamienkami; intonácia opytovacích viet.

Artikulácia: hlasné čítanie najprv pomaly a potom rýchlejšie (individuálne alebo v skupine).

JAZYKOVÁ KULTÚRA

Rozprávanie – o zážitkoch, o tom čo videli, čo by si priali.

Tvorenie skupiny slov na určenú tému a viet zo zadaných slov.

Samostatné rozprávanie (8 – 10 viet) o svojom súrodencovi, priateľovi, spolužiakovi, o živote v škole, o svojom zážitku, o nejakej udalosti, v ktorej brali účasť; o sledovanom filme alebo divadelnom predstavení.

Opis – interiéru a exteriéru, ľudí, zvierat, prírodných javov, zvykov a obyčají.

Poďakovanie, žiadosť o pomoc, účasť v dialógu.

Vyjadrenie svojho názoru o prečítanom texte (čo sa mi páčilo a prečo).

Názov textu, autor, ústredná postava a jej vlastnosti.

Reprodukcia počutého a prečítaného textu alebo rozprávky, bájky za pomoci osnovy alebo samostatne.

Opis obrázka alebo rozprávky podľa dejovej osnovy alebo pomocou členenej ilustrácie.

Reprodukcia slovenského filmu, rozprávky, divadelného predstavenia podľa zostavenej osnovy.

Dramatizácia textu podľa výberu, zážitku alebo udalosti z každodenného života.

– Používanie slovníka na obohacovanie slovnej zásoby, paralela so srbským jazykom, kalky, vysvetlenie významu slov v kontexte.

– Používanie slovníka pri preklade. Porozumenie určitým frazeologickým jednotkám.

Hlasné a tiché čítanie, správna dikcia a intonácia vety.

Odpisovanie kratších viet a textov, charakteristických slov a výrazov, odpisovanie so zadanou úlohou (obmena rodu, čísla, času, slabík...)

Rozdelenie viet podľa obsahu a členitosti.

Vymenovanie základných vetných členov a rozlišovanie ich v jednoduchej vete.

Písanie pozdravu a blahoželania, SMS, mailu.

Verejný výstup, prezentovanie vlastnej a tímovej práce.

– Tradičná slovenská ľudová kultúra /svadobné obyčaje v jednotlivých prostrediach/.

POKYNY NA DIDAKTICKO-METODICKÚ REALIZÁCIU PROGRAMU

Program vyučovania a učenia slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry obsahuje tri vzdelávacie oblasti: literatúru, jazyk a jazykovú kultúru. Rozdelenie hodín sa neodporúča podľa vzdelávacích oblastí, ba naopak, na každej hodine by sa mala venovať náležitá pozornosť kultúre vyjadrovania žiakov, národnej tradícii, zvykom, obyčajam a kultúre Slovákov v Srbsku. Teda všetky tri oblasti sa navzájom integrujú a ani jedna sa nemôže vyučovať oddelene a bez vzájomnej spätosti s inými oblasťami.

Program vyučovania a učenia slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry založený je na vzdelávacích výkonoch, respektíve na procese učenia a žiackych výkonoch. Vzdelávacie výkony predstavujú opis zjednotených vedomostí, zručností, postojov a hodnôt, ktoré žiak buduje, rozširuje a prehlbuje prostredníctvom troch vzdelávacích oblastí tohto vyučovacieho predmetu.

I. PLÁNOVANIE VYUČOVANIA A UČENIA

Program vyučovania a učenia slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry zameraný na výkony umožňuje učiteľovi väčšiu voľnosť, viac možností pri plánovaní vyučovacieho procesu a učenia. Úlohou učiteľa je, aby kontextualizoval daný program potrebám konkrétnej triedy majúc na zreteli: poznávaciu úroveň slovenského jazyka, zloženie triedy a charakteristiky žiakov; učebnice a iné učebné materiály, ktoré bude používať; technické podmienky, vyučovacie prostriedky a médiá, ktorými škola disponuje; rezorty, možnosti, ako i potreby lokálneho prostredia, v ktorom sa škola nachádza. Vychádzajúc z daných výkonov a obsahov, učiteľ najprv tvorí svoj ročný globálny plán práce, z ktorého neskoršie bude rozvíjať svoje operatívne plány. Výkony definované podľa oblastí, uľahčujú učiteľovi sfunkčnenie výkonov na úrovni konkrétnej vyučovacej jednotky. Teraz má učiteľ pre každú oblasť definované výkony. Od neho sa očakáva, že pre každú vyučovaciu jednotku vo fáze plánovania a písania prípravy na hodinu definuje diferencované výsledky práce žiakov: tie, ktoré by všetci žiaci mali dosiahnuť, tie, ktoré by väčšina žiakov mala dosiahnuť, a tie, ktoré by mali iba niektorí žiaci dosiahnuť. Takýmto spôsobom sa dostane nepriamy vzťah so štandardmi na troch úrovniach žiackych výkonov. Zároveň pri plánovaní treba mať na zreteli, že sa výkony rozlišujú, že sa niektoré ľahšie a rýchlejšie môžu realizovať, ale pre väčšinu výkonov (najmä v oblasti literatúry) potrebné je omnoho viac času, viac rozličných aktivít a prác na rôznych textoch. Vo fáze plánovania vyučovacieho procesu je veľmi dôležité mať na zreteli, že učebnica je iba vyučovacím prostriedkom a že neurčuje obsah vyučovacieho predmetu. Preto k obsahu učebníc treba pristúpiť selektívne. Pritom čítanka, spolu s CD k učebnici a gramatikou, je len jedným z možných prameňov vedomostí a učiteľ žiakom umožňuje prehľad a vlastnú skúsenosť v používaní iných prameňov poznania. Pri plánovaní vyučovacieho procesu treba prihliadať na predbežné vedomosti, skúsenosti, intelektuálne schopnosti a na záujmy žiaka. Nevyhnutné je dať dôraz na rozširovanie slovnej zásoby a možnosti využívať jednotlivé kultúrne podujatia a sviatky, ktoré sa ponúkajú v daných prostrediach, s cieľom formovania predstáv o živote Slovákov v minulosti, o tradíciách a kultúre, ktorá slovenskú menšinu na tomto území charakterizuje. Odporúča sa porovnávať zaznamenávanie určitých sviatkov so zaznamenávaním sviatkov iných menšín, ktoré žijú spolu so Slovákmi v daných lokalitách.

II. REALIZÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU A UČENIA

LITERATÚRA

Základ programu z literatúry tvoria texty z lektúry. Lektúra je rozvrhnutá podľa literárnych druhov – lyrika, epika, dráma a zároveň obohatená výberom neliterárnych, vedecko-populárnych a informatívnych textov. Povinná časť lektúry pozostáva hlavne z častí, ktoré patria do základného národného korpusu, ktorý je obohatený aj súčasnými aktuálnymi dielami. Výber diel je v najväčšej miere založený na princípe vekovej primeranosti.

LYRIKA

ŠKOLSKÁ LEKTÚRA

1. Ivan Krasko: Otcova roľa/Prší, prší

2. Viera Benková: výber z diela

3. Martin Rázus: výber z diela

4. Ľudové piesne: (výber), riekanky, hádanky

5. Ján Kostra: výber z diela

6. Ľudové koledy a svadobné a iné vinše: výber)

7. Slovenské ľudové balady (výber)

EPIKA

ŠKOLSKÁ LEKTÚRA

1. Slovenská ľudová rozprávka

2. Slovenská ľudová povesť (výber)

3. Ľudová rozprávka iných národov (výber)

4. Margita Figuli: Tri gaštanové kone (úryvok)

5. Janko Jesenský: výber z diela

6. Jozef Cíger Hronský: Jozef Mak (úryvok)

7. Ján Čajak ml.: Zypa Cupák (úryvok)

8. František Švantner: Piargy

9. Dobroslav Chrobák: Drak sa vracia (úryvok)

10. Martin Kukučín: Neprebudený (úryvok)

11. Ľudové pranostiky, porekadlá a príslovia

DRÁMA

ŠKOLSKÁ LEKTÚRA

1. Jozef Gregor Tajovský: Statky-zmätky

2. Divadelné predstavenie: (výber)

3. Petar Kočić: Jazvec na súde (úryvok)

4. Anton Pavlovič Čechov: Ujo Váňa (úryvok)

VEDECKOPOPULÁRNE A INFORMAČNÉ TEXTY
(spracovať 2 diela)

1. Malé formy ľudovej slovesnosti

2. Zo života našich predkov

3. Výber z kníh, encyklopédií, časopisov pre mládež a internetu.

4. Z tlače a internetu o našich celomenšinových festivaloch

5. Mihajlo Pupin: život a dielo (úryvok)

DOMÁCA LEKTÚRA
(spracovať 2 diela)

1. Výber z diela slovenských vojvodinských autorov

2. Juraj Tušiak: výber z diela

3. Jozef Cíger Hronský: Jozef Mak

4. Margita Figuli: Tri gaštanové kone

Doplnková lektúra
(výber z 3 diel)

1. Anna Nemogová Kolárová: výber z diela

2. Milan Rúfus: výber z diela

3. Ernest Hemingway: Starec a more

4. Ján Čajak: výber z diela

5. Pozeral/a som slovenský film alebo filmovanú rozprávku: (voľný výber)

6. Komiks podľa výberu

7. Pozeral/a som slovenské divadelné predstavenie

PRÁCA S TEXTOM

Rozlišovanie: rozprávky (ľudové a autorské), bájky, básne, balady, povesť, porekadlá a príslovia, hádanky, rečňovanky.

Čítanie – kratších slovenských ľudových rozprávok, bájok, povestí a textov z umeleckej tvorby, piesní, básní, balád. Nacvičovanie plynulého čítania s porozumením, ktoré sa rovná hovoru. Pri spracovaní básní treba nacvičovať umelecký prednes.

Od žiakov v tomto veku treba očakávať, že budú vedieť postrehnúť priebeh udalosti, hlavnú a vedľajšie postavy, vlastnosti postáv (zovňajšok a charakterové vlastnosti, dobré a zlé konanie), čas a miesto konania deja, začiatok, zauzlenie a rozuzlenie, dejovú postupnosť, opis okolia a ľudí; posolstvo prísloví; ponaučenie bájok porovnávať s udalosťami zo života. Všímať si fantastické prvky v rozprávkach.

Odporúča sa žiakom prezentovať populárne ľudové piesne, sledovať slovenské časopisy (písanie literárnych prác do časopisov), spoločné pozeranie a rozbor aspoň jedného divadelného predstavenia a filmu v slovenskej reči, návšteva celomenšinových podujatí, etnodomu, múzeí a galérií, ktoré predstavujú slovenskú kultúru a tradície.

Texty z doplnkovej časti programu majú poslúžiť učiteľovi aj pri spracovaní učiva z gramatiky, tiež na spracovanie a upevňovanie obsahov z jazykovej kultúry. Diela, ktoré učiteľ nespracuje, má navrhnúť žiakom na čítanie vo voľnom čase.

Nový program je založený na väčšej integrácii literárnych a neliterárnych diel. Korelácia je umožnená adekvátnym kombinovaním povinných a nepovinných diel.

Okrem korelácie medzi textami učiteľ má umožniť vertikálnu koreláciu. Tiež má byť oboznámený s obsahmi slovenského jazyka z predchádzajúcich ročníkov, čo umožňuje dodržiavať princípy postupnosti a systematickosti.

Učiteľ má poznať obsahy predmetu zo slovenských dejín, hudobnej a výtvarnej kultúry pre 6. 3. ročník (príklad: Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem, architektúru vojvodinských Slovákov, výtvarné umenie, slovenské ľudové svadobné piesne, časti kroja, výšivky a výzdoby na domoch – ornamentika,...), tradičnú a súčasnú duchovnú kultúru Slovákov s dôrazom na zvyky a obyčaje Slovákov v Srbsku.

Horizontálnu koreláciu učiteľ nadväzuje predovšetkým na vyučovanie srbského jazyka, dejín, výtvarnej kultúry a hudobnej kultúry, náboženstva a občianskej výchovy.

Vzdelávacie výkony späté s oblasťou literatúry založené sú na čítaní. Rôzne obmeny pri čítaní sú základným predpokladom, aby žiaci vo vyučovaní získavali vedomosti a aby sa úspešne uvádzali do sveta literárneho diela. V treťom ročníku sa pestuje zážitkové čítanie a žiaci sa uvádzajú do bádateľského čítania.

JAZYK

Vo vyučovaní jazyka žiaci sa uschopňujú pre správnu ústnu a písomnú komunikáciu v spisovnom slovenskom jazyku.

Keď sa v obsahoch programu uvádzajú vyučovacie jednotky, ktoré žiaci už spracovali v predošlých ročníkoch, stupeň osvojenia a uplatnenia spracovaného učiva sa overuje, opakuje a nacvičuje na nových príkladoch, ktoré predchádzajú spracovaniu nových obsahov, pričom sa zabezpečuje kontinuita práce a systematickosť v nadväzovaní nového učiva na získané vedomosti.

Nevyhnutné je, aby učiteľ vždy mal na zreteli význam priliehavých a systematických cvičení, lebo učivo sa nepovažuje za zdolané, kým sa dobre nenacvičí. To znamená, že cvičenia majú byť súčasťou spracovania učiva, uplatnenia, opakovania a upevňovania vedomostí.

Rozsah učiva si učiteľ plánuje podľa toho, s akou skupinou pracuje (homogénnou alebo heterogénnou) a podľa úrovne znalosti jazyka a toho, koľko rokov predtým žiaci navštevovali hodiny slovenčiny. Žiakov treba postupne zaúčať rozdeľovať vety podľa obsahu a členitosti a vymenovať vetné členy a rozlišovať ich, určovať druhy súvetí, vetných skladov.

Pravopis

Pravopisné pravidlá sa osvojujú prostredníctvom systematických cvičení (pravopisné diktáty, oprava textu, testy s otázkami z pravopisu atď.). V kontexte pravopisných cvičení žiaduce je občas zapojiť aj otázky, ktorými sa overuje ortografia (správne písanie písmen). Písať diktát sa odporúča len vo funkcii nacvičovania učiva s dôrazom na veľké začiatočné písmená a znaky interpunkcie na konci vety a pri písaní priamej reči. Ak si žiaci osvojili dostatočne učivo z oblasti gramatiky, tak sa odporúča pracovať aj na koncovkách podstatných a prídavných mien a slovies.

Treba podnecovať žiakov, aby sami zisťovali a opravovali pravopisné chyby, v SMS komunikácií, mailoch, ako aj pri rôznych typoch komunikácie prostredníctvom internetu.

Žiakov treba usmerňovať, aby používali pravidlá a príručky slovenského pravopisu a slovníky. Žiaduce je, aby učiteľ mal tieto príručky na hodine vždy, najmä keď sa spracuje učivo z pravopisu a usmerňoval žiakov používať uvedené príručky.

Ortoepia

Učiteľ má neustále poukazovať na dôležitosť správnej výslovnosti, ktorá sa upevňuje prostredníctvom určitých ortoepických cvičení. Ortoepické cvičenia netreba realizovať ako osobitné vyučovacie jednotky, ale spolu so spracovaním tém z gramatiky; prízvuk vo vete sa môže nadväzovať na kultúru vyjadrovania, nácvik prednesu básne a pod. Používaním auditívnych záznamov žiakov: CD k čítanke a ďalších, treba zvykať na správnu výslovnosť, melodickosť, dikciu...

Niektoré ortoepické cvičenia sa môžu konať aj pri zodpovedajúcich témach z literatúry: napr. artikulácia sa môže nacvičovať pri jazykolamoch, keď sa spracúvajú ako časť z ľudovej slovesnosti; prízvuk, tempo, rytmus, intonácia a prestávky sa môžu nacvičovať čítaním nahlas úryvkov z lektúry (podľa výberu učiteľa alebo žiaka) atď. Ako ortoepické cvičenia treba využívať aj prednes spamäti naučených úryvkov z poézie a prózy (pomocou auditívnych učebných prostriedkov).

JAZYKOVÁ KULTÚRA

Rozvíjať jazykovú kultúru je jednou z najdôležitejších úloh vyučovania materinského jazyka s prvkami národnej kultúry. Aj keď je táto oblasť vyučovania v programe určená ako osobitná oblasť, musí sa využívať tak pri spracovaní literárnych textov, ako aj pri vyučovaní gramatiky a pravopisu. Spracovanie literárneho textu a učenie gramatiky a pravopisu spisovného jazyka musí zahrňovať aj obsahy, ktoré prispievajú k pestovaniu kultúry ústneho a písomného vyjadrovania.

V tejto vekovej kategórii od žiakov treba očakávať poznanie nasledujúcich oblastí: Rozprávanie – o zážitkoch, o tom čo videli, čo by si priali. Odporúčané témy na spracovanie: Širšia rodina. Príbuzenské vzťahy. Životopisné údaje. Hostia. Jedálny lístok. Návštevy. Môj priateľ – moja priateľka. Pracovný deň žiaka. Voľný čas. Záľuby. Kniha. TV a rozhlas. Rozprávky starej matere a starého otca. Časti tela – podrobnejšie. Chráňme prírodu – zvieratá a rastliny. Počasie a ľudová slovesnosť spätá s ním. Ročný kolobeh v prírode. Povolania a remeslá. Rodná reč. Láska k rodnej reči. Najdôležitejšie slovenské vojvodinské manifestácie– festivaly a prehliadky. Časť svadobných zvykov a ľudového odevu v jednotlivých prostrediach. Časopis Vzlet. Návšteva priateľa v Novom Sade, Kovačici, Báčskom Petrovci (celomenšinové inštitúcie, galérie, múzeá, ktoré zachovávajú slovenskú ľudovú kultúru a tradície, etnodomy, najstaršie domy, architektúra vojvodinských Slovákov so zameraním na svoje prostredie). Telefonická konverzácia. Doprava. Športy. Kupujeme počítač. Významné sviatky a dátumy pre slovenskú menšinu. Slovenské kultúrne, informačné a náboženské inštitúcie. Planéta Zem. Kontinenty, strany sveta. Kam by som chcel(a) cestovať. Pesničky, dialógy, scénky, dielne na vylepšenie konverzácie. Komiks. Pexeso.

Od žiakov sa naďalej očakáva tvorenie skupiny slov pre určenú tému a viet zo zadaných slov. Majú vedieť vyjadriť svoj názor o prečítanom texte (čo sa mi páčilo a prečo), jeho názov, autora, ústrednú postavu a jej vlastnosti. Majú sa vedieť poďakovať, požiadať o pomoc. Majú samostatne porozprávať o svojom súrodencovi, priateľovi, spolužiakovi, o živote v škole, porozprávať svoj zážitok, nejakú udalosť, v ktorej brali účasť...

Reprodukcia – počutého a prečítaného textu alebo rozprávky podľa osnovy alebo samostatne. Opísať obrázok alebo postupný dej pomocou členenej ilustrácie. Vedieť reprodukovať podľa osnovy sledovaný slovenský film, rozprávku alebo divadelné predstavenie, scénku alebo oslavu.

Opis – interiéru a exteriéru, ľudí, zvierat, prírodných javov, vymyslených príbehov, sviatkov a obyčají. vynechania slov opisu; priama a nepriama reč. Majú povedať samostatne a súvisle najmenej 8 – 10 viet.

Dialóg – rozprávanie o udalosti prostredníctvom o obrázku, precvičenej téme a viesť dialóg.

Dávať dôraz na interpunkciu (bodka, čiarka, výkričník, otáznik, priama reč).

Dramatizácia – kratšieho textu podľa výberu, zážitku alebo udalosti z každodenného života (situácia v knižnici, v obchode, na pošte, u školského pedagóga, zážitok s kamarátmi...); čítanie podľa úloh a striedania úloh.

Rozhovor – prihliadať na rozvoj slovníka každodennej konverzácie, obohacovanie aktívnej slovnej zásoby, frazeológia. Frekventované vety z každodenného života. Rozličné tvary vyjadrovania, vynachádzavosť, dôvtip. Cvičenia so zmenou a dopĺňaním viet.

Slovník – použitie slovníka pri obohacovaní slovnej zásoby, paralela so srbským jazykom, kalky, vysvetlenie významu slov v kontexte. Obohacovanie slovnej zásoby žiakov pomocou didaktických hier z jazyka, rébusov, doplňovačiek, prešmyčiek, hlavolamov... Písanie vlastného slovníka menej známych slov a výrazov.

Čítanie – Hlasné a tiché čítanie, správna dikcia a intonácia vety. Melódia vety. Slová, v ktorých nastáva spodobovanie spoluhlások.

Odpisovanie –viet a textov, charakteristických slov a výrazov, odpisovanie so zadanou úlohou (obmena rodu, čísla, času, slabík...). Písanie krátkej slohovej práce podľa osnovy alebo zadaných otázok; písanie pozdravu a blahoželania.

Žiaci si majú osvojiť aktívne približne 400 slov a frazeologických spojení. Pasívna slovná zásoba má byť na každej úrovni vyššia ako aktívna.

Ako mimovyučovacie čítanie sa odporúčajú časopisy pre mládež, slovenská literatúra a ľudová slovesnosť.

Od žiakov očakávame, aby vedeli aspoň 4 básne, 5 slovenských ľudových piesní a súčasné populárne pesničky, hádanky, riekanky, niektoré porekadlá a príslovia, predniesť ľudové koledy a vinše vzťahujúce sa na sviatky alebo ročné obdobia, dve krátke prózy v rozsahu 6 – 8 riadkov a 4 krátke dialógy alebo účasť v divadelnom predstavení. Žiaci by sa podľa možnosti, mali zapojiť do veku primeraných ľudových hier a tancov, mali by poznať charakteristiky slovenského ľudového odevu (svadobný odev), zaznamenávať sviatky (v porovnaní so srbskými), poznať tradičné slovenské zvyky a obyčaje (zabíjačka, svadba, Mikuláš, Lucka, Vianoce /koledovanie/ oblievačky) a k tomu priliehavé tradičné jedlá a ľudový odev.

Prvky národnej kultúry a tradície

Zoznamovanie žiakov so základmi dejín slovenskej menšiny v Srbsku (presídľovanie, kultúrne, vzdelanostné, cirkevné a hospodárske snahy, vrcholné kultúrne výsledky, relevantné organizačné formy a inštitúcie…), sprostredkovanie poznatkov, ale i pestovanie emočného vzťahu k tradícii, kultúre, obyčajom a zvykom slovenskej menšiny vo Vojvodine, Srbsku, ale i na celej Dolnej zemi (folklór, remeslá, ľudová slovesnosť, divadlo, literatúra, hudba, tradičné hry, obyčaje…), no nie v zmysle romantického tradicionalizmu a paseizmu, ale vždy v relácii k budúcnosti, rozvoju a modernizácii. Na minulosť sa opierať, do budúcnosti sa pozerať. Sprostredkovať žiakom poznatky o slovenskej komunite v Srbsku (osady, inštitúcie a organizácie, osobnosti, mená, priezviská, pôvod…), ale i o stykoch s inými etnickými skupinami a kultúrami, o prínosoch Slovákov tunajšiemu prostrediu (v školstve, kultúre, umení, architektúre…). Snažiť sa slovenskú identitu a sebaúctu pestovať subtílne, nie prostredníctvom hesiel a fráz, ale na konkrétnych príkladoch, spájať pritom poznatky s emočným nasadením, vždy ale so zreteľom na menšinové a ľudské práva, na európsky kontext, tiež na interetnickú úctu, toleranciu a interakciu.

DIDAKTICKÉ POKYNY

Keď ide o tento predmet, musí sa mať na zreteli podstatná úloha: naučiť žiakov pekne rozprávať po slovensky, čítať, písať a získať zručnosť v jazykovej správnosti. Musia sa mať vždy na zreteli predvedomosti žiakov a na ne sa musí vždy sústavne nadväzovať. Na každej hodine si má učiteľ zvoliť diferencovaný prístup, lebo žiaci prichádzajú s rozličnými jazykovými kompetenciami.

Gramatika sa má podávať v implicitnej podobe, namiesto opravovania chýb sa využíva modelovanie správneho rečového variantu. Neodmysliteľné je vytvorenie príjemnej atmosféry, ktorá predpokladá partnerský vzťah medzi učiteľom a žiakom a má pomôcť prekonať psychickú bariéru pri aktivizácii získaných rečových zručností, schopností a návykov. Každý jazykový prostriedok sa demonštruje v určitom kontexte, nie izolovane. V nácviku rečových zručností majú dominovať rozličné formy dialógov v interakcii učiteľ – žiak a žiak – žiak. K požiadavkám na spôsob vyjadrovania žiadúca je jednoduchosť, prirodzenosť, spontánnosť a jazyková správnosť.

III. SLEDOVANIE A HODNOTENIE VYUČOVANIA

Sledovanie a hodnotenie výsledkov napredovania žiaka je vo funkcii dosiahnutia výkonov a začína základným hodnotením úrovne, na ktorej sa žiak nachádza podľa toho, čo sa bude brať do ohľadu pri hodnotení procesu jeho napredovania, ako aj známka. Každá aktivita je dobrá príležitosť na hodnotenie napredovania a získavanie spätnej informácie. Každá vyučovacia hodina a každá aktivita žiaka je príležitosťou na formatívne hodnotenie, totiž zaznamenanie postupovania žiaka a usmerňovanie na ďalšie aktivity.

Formatívne hodnotenie je zložkou súčasného prístupu vyučovaniu a znamená hodnotenie vedomostí, zručností, postojov a správania, ako aj rozvíjania zodpovedajúcej kompetencie diferencovane počas vyučovacích hodín a v priebehu učenia. Výsledok takého hodnotenia dáva spätnú informáciu ako učiteľovi, tak aj žiakovi o tom, ktoré kompetencie sú dobre zvládnuté a ktoré nie, ako aj o účinnosti zodpovedajúcich metód, ktoré učiteľ uplatnil na uskutočnenie cieľa. Ako formatívne hodnotenie sa chápe zbieranie údajov o dosiahnutých výsledkoch žiaka a najčastejšie techniky sú: realizácia praktických úloh, sledovanie a zapisovanie aktivít žiaka v priebehu vyučovania, priama komunikácia medzi žiakom a učiteľom, evidencia pre každého žiaka, (mapa postupovania) atď. Výsledky formatívneho hodnotenia na konci vyučovacieho cyklu majú byť vyjadrené známkou v súlade s pravidlami o známkovaní žiakov.

Práca každého učiteľa je zložená z plánovania, uskutočnenia a sledovania a hodnotenia. Dôležité je, aby učiteľ sústavne sledoval a hodnotil diferencovane, okrem dosahov žiakov aj proces vyučovacích hodín a učenia, ako aj seba a svoju vlastnú prácu. Všetko to, čo sa ukáže ako dobré a užitočné, učiteľ bude aj naďalej využívať vo svojej praxi vyučovania, a všetko to, čo sa ukáže ako nedostatočne účinné a efektívne, malo by sa zdokonaliť.

Názov predmetu SLOVENSKÝ JAZYK AKO JAZYK S PRVKAMI NÁRODNEJ KULTÚRY

Cieľ Cieľ učenia slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry je dosiahnuť taký stupeň rozvoja komunikačných zručností u žiaka, aby vedel samostatne uplatniť osvojené rečové zručnosti v štandardných а odborných komunikatívnych situáciách (a v súlade s tematickým minimom aj v písanej podobe), pestovať národnú a kultúrnu identitu, etnickú sebaúctu a zoznamovať ich s prvkami tradície, kultúry, zvykov a obyčají slovenského národa s osobitným dôrazom na slovenskú komunitu v Srbsku, ako aj pestovanie a rozvíjanie multikulturálnosti v našom multietnickom prostredí.

Ročník štvrtý – A program

Ročný fond hodín 68 hodín

VÝKONY

Po skončení ročníka žiak bude schopný: Kľúčové pojmy obsahov:

– určiť literárny druh literárneho diela

– analyzovať prvky kompozície lyrickej básne (strofa, verš)

– odlíšiť charakteristické vlastnosti ľudovej slovesnosti od vlastností umeleckej literatúry

– rozlíšiť ľudovú povesť, rozprávku, bájku, baladu

– rozlíšiť realistickú a fantastickú prózu

– rozlíšiť literárne postupy

– hodnotiť umelecký prednes, rozprávanie alebo dramatický dej (žartovný, veselý, smutný a pod.)

– určiť tému, miesto a čas konania deja; dejovú postupnosť

rozlíšiť vlastnosti postáv na príkladoch z textu /vonkajšie vlastnosti a charakter postáv/

– opísať povery, zvyky/obyčaje, spôsob života a udalosti z minulosti opísané v literárnych dielach

– chápať vzťah k materinskému jazyku a k jazyku iných národov

– poznať zhodu jazykových javov medzi slovenčinou a srbčinou

– odlíšiť spisovný jazyk od nárečia

– rozlíšiť podelenie spoluhlások na tvrdé, mäkké a obojaké

– rozlíšiť ohybné slovné druhy

– poznať pády a pádové koncovky v korelácii so srbčinou

určiť kategóriu rodu, čísla, pri ohybných slovách

– uplatniť pravopisnú normu pri písaní vybraných slov (typické príklady)

– dôsledne uplatniť pravopisnú normu pri písaní veľkého písmena

– uplatňovať interpunkčné znamienka

– rozdeľovať vety podľa obsahu a členitosti

– vymenovať vetné členy a rozlišovať ich vo vete

– poznať niektoré frazeologické útvary

– správne vyslovovať spoluhlásku h, ch; tvrdé spoluhlásky d, t, l, n pred i, e

– správne vyslovovať slová vzhľadom na intonáciu

plynulo a zreteľne čítať nahlas a potichu literárne a vecné texty

– vedieť sa poďakovať, požiadať o pomoc, počúvať hovoriaceho

– určiť časti textu (názov, odseky)

utvoriť hovorový prejav alebo napísaný text o vnímaní prečítaného literárneho diela a n a témy z každodenného života a vlastnej predstavivosti

– urobiť a predniesť dramatizáciu prečítaného textu podľa výberu, zážitku alebo udalosti z každodenného života

– používať slovník pri obohacovaní slovnej zásoby (paralela so srbským jazykom a pri preklade)

– správne odpísať kratší text so zadanou úlohou (obmena rodu, čísla, času, slabík...)

– zostaviť a napísať pozdrav a blahoželanie, mail a SMS

–zaspievať priliehavé slovenské ľudové a súčasné populárne pesničky

–predniesť ľudové koledy a vinše vzťahujúce sa na sviatky alebo ročné obdobia

oboznámiť sa o veku primeraných ľudových tancoch a obyčají

– poznať charakteristiky slovenského ľudového odevu

– zaznamenávať sviatky (v porovnaní so srbskými)

– poznať tradičné slovenské zvyky a obyčaje (zabíjačka, Mikuláš, Lucka, Vianoce/koledovanie/ oblievačky) a k tomu priliehavé tradičné jedlá

– poznať niektoré svadobné obyčaje, piesne a vinše viažuce sa za slovenskú svadbu v danom prostredí

– poznať festivaly s národnostným významom a brať účasť na niektorých (ako divák alebo ako účastník)

– poznať inštitúcie s národnostným významom, múzeá, etnodomy, galérie

LITERATÚRA

LYRIKA

Literárne termíny a pojmy

Básnik a báseň.

Strofa a verš v lyrickej básni/piesni.

Druhy autorských a ľudových lyrických piesní a básní: opisné, zbojnícke a obradné, žartovné.

EPIKA

Literárne termíny a pojmy

Spisovateľ a rozprávač.

Slovotvorné postupy: opis, rozprávanie v prvej a tretej osobe; dialóg.

Fabula: sled udalostí.

Charakteristika postáv – spôsob vyjadrovania, správanie, fyzický vzhľad a charakter.

Druhy epických diel: bájka, ľudová a autorská rozprávka, povesť, balada.

DRÁMA

Literárne termíny a pojmy

Dejstvo, výstup, osoby v dráme.

Dramatické útvary a rozhlasová hra.

JAZYK

Tri skupiny slovanských jazykov.

Materinský jazyk a jazyky iných národov.

Kontaktové jazyky: slovenčina a srbčina

Spisovný jazyk a nárečia (stredoslovenské, západoslovenské a východoslovenské).

Spodobovanie spoluhlások podľa znelosti (znelé a neznelé).

Zákon o rytmickom krátení.

Stavba a tvorenie slov.

Homonymá, synonymá a opozitá.

Ohybné slovné druhy: podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá; neohybné slovné druhy: príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia (vymenovať).

Podstatné mená – pojem a členenie (hmotné – všeobecné a vlastné, nehmotné)

Skloňovanie podstatných mien mužského, ženského a stredného rodu: slovný základ a pádová koncovka.

Prídavné mená – pojem a členenie (vlastnostné – akostné a vzťahové a privlastňovacie), zhoda prídavného mena s podstaným menom v rode, čísle a páde; stupňovanie prídavných mien.

Skloňovanie prídavných mien mužského, ženského a stredného rodu; stupňovanie prídavných mien

Zámená – osobné zámená: skloňovanie, kratšie a dlhšie tvary zámen; zvratné zámeno.

Číslovky – pojem a členenie (určité – základné, radové, skupinové, násobné a neurčité).

Slovesá – pojem, gramatické kategórie slovies, neurčitok, jednoduché a zložené slovesné tvary (vysvetlenie).

Písanie i/y, í/ý po obojakých spoluhláskach.

Veľké písmeno vo viacslovných geografických názvoch, názvoch inštitúcií, ustanovizní, organizácií (typické príklady); veľké a malé písmeno pri písaní privlastňovacích prídavných mien.

Zámeno Vy z úcty.

Interpunkčné znamienka: čiarka (pri vymenovávaní, oslovovaní); úvodzovky (priama reč); pomlčka (namiesto úvodzoviek v priamej reči).

Výslovnosť h a ch; tvrdých spoluhlások d, t, l, n pred i, e.

Výslovnosť zdvojených spoluhlások.

Intonácia a prestávky v spojení s interpunkčnými znamienkami; intonácia opytovacích viet.

Artikulácia: hlasné čítanie jazykolamov, najprv pomaly a potom rýchlejšie (individuálne alebo v skupine).

JAZYKOVÁ KULTÚRA

Rozprávanie – o zážitkoch, o tom čo videli, čo by si priali.

Tvorenie skupiny slov na určenú tému a viet zo zadaných slov.

Samostatné rozprávanie (8 – 10 viet) o svojom súrodencovi, priateľovi, spolužiakovi, o živote v škole, o svojom zážitku, o nejakej udalosti, v ktorej brali účasť; o sledovanom filme alebo divadelnom predstavení.

Opis – interiéru a exteriéru, ľudí, zvierat, prírodných javov, zvykov a obyčají.

Poďakovanie, žiadosť o pomoc, účasť v dialógu.

Vyjadrenie svojho názoru o prečítanom texte (čo sa mi páčilo a prečo).

Názov textu, autor, ústredná postava a jej vlastnosti.

Reprodukcia počutého a prečítaného textu alebo rozprávky, bájky za pomoci osnovy alebo samostatne.

Opis obrázka alebo rozprávky podľa dejovej osnovy alebo pomocou členenej ilustrácie.

Reprodukcia slovenského filmu, rozprávky, divadelného predstavenia podľa zostavenej osnovy.

Dramatizácia textu podľa výberu, zážitku alebo udalosti z každodenného života.

Používanie slovníka na obohacovanie slovnej zásoby, paralela so srbským jazykom, kalky, vysvetlenie významu slov v kontexte.

– Používanie slovníka pri preklade. Porozumenie určitým frazeologickým jednotkám.

– Hlasné a tiché čítanie, správna dikcia a intonácia vety.

Odpisovanie kratších viet a textov, charakteristických slov a výrazov, odpisovanie so zadanou úlohou (obmena rodu, čísla, času, slabík...).

Rozdelenie viet podľa obsahu a členitosti.

Vymenovanie základných vetných členov a rozlišovanie ich v jednoduchej vete.

Písanie pozdravu a blahoželania, SMS, mailu.

Verejný výstup, prezentovanie vlastnej a tímovej práce.

– Tradičná slovenská ľudová kultúra /svadobné obyčaje v jednotlivých prostrediach/.

POKYNY NA DIDAKTICKO-METODICKÚ REALIZÁCIU PROGRAMU

Program vyučovania a učenia slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry obsahuje tri vzdelávacie oblasti: literatúru, jazyk a jazykovú kultúru. Rozdelenie hodín sa neodporúča podľa vzdelávacích oblastí, ba naopak, na každej hodine by sa mala venovať náležitá pozornosť kultúre vyjadrovania žiakov, národnej tradícii, zvykom, obyčajam a kultúre Slovákov v Srbsku. Teda všetky tri oblasti sa navzájom integrujú a ani jedna sa nemôže vyučovať oddelene a bez vzájomnej spätosti s inými oblasťami.

Program vyučovania a učenia slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry založený je na vzdelávacích výkonoch, respektíve na procese učenia a žiackych výkonoch. Vzdelávacie výkony predstavujú opis zjednotených vedomostí, zručností, postojov a hodnôt, ktoré žiak buduje, rozširuje a prehlbuje prostredníctvom troch vzdelávacích oblastí tohto vyučovacieho predmetu.

I. PLÁNOVANIE VYUČOVANIA A UČENIA

Program vyučovania a učenia slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry zameraný na výkony umožňuje učiteľovi väčšiu voľnosť, viac možností pri plánovaní vyučovacieho procesu a učenia. Úlohou učiteľa je, aby kontextualizoval daný program potrebám konkrétnej triedy majúc na zreteli: poznávaciu úroveň slovenského jazyka, zloženie triedy a charakteristiky žiakov; učebnice a iné učebné materiály, ktoré bude používať; technické podmienky, vyučovacie prostriedky a médiá, ktorými škola disponuje; rezorty, možnosti, ako i potreby lokálneho prostredia, v ktorom sa škola nachádza. Vychádzajúc z daných výkonov a obsahov, učiteľ najprv tvorí svoj ročný globálny plán práce, z ktorého neskoršie bude rozvíjať svoje operatívne plány. Výkony definované podľa oblastí, uľahčujú učiteľovi sfunkčnenie výkonov na úrovni konkrétnej vyučovacej jednotky. Teraz má učiteľ pre každú oblasť definované výkony. Od neho sa očakáva, že pre každú vyučovaciu jednotku vo fáze plánovania a písania prípravy na hodinu definuje diferencované výsledky práce žiakov: tie, ktoré by všetci žiaci mali dosiahnuť, tie, ktoré by väčšina žiakov mala dosiahnuť, a tie, ktoré by mali iba niektorí žiaci dosiahnuť. Takýmto spôsobom sa dostane nepriamy vzťah so štandardmi na troch úrovniach žiackych výkonov. Zároveň pri plánovaní treba mať na zreteli, že sa výkony rozlišujú, že sa niektoré ľahšie a rýchlejšie môžu realizovať, ale pre väčšinu výkonov (najmä v oblasti literatúry) potrebné je omnoho viac času, viac rozličných aktivít a prác na rôznych textoch. Vo fáze plánovania vyučovacieho procesu je veľmi dôležité mať na zreteli, že učebnica je iba vyučovacím prostriedkom a že neurčuje obsah vyučovacieho predmetu. Preto k obsahu učebníc treba pristúpiť selektívne. Pritom čítanka, spolu s CD k učebnici a gramatikou, je len jedným z možných prameňov vedomostí a učiteľ žiakom umožňuje prehľad a vlastnú skúsenosť v používaní iných prameňov poznania. Pri plánovaní vyučovacieho procesu treba prihliadať na predbežné vedomosti, skúsenosti, intelektuálne schopnosti a na záujmy žiaka. Nevyhnutné je dať dôraz na rozširovanie slovnej zásoby a možnosti využívať jednotlivé kultúrne podujatia a sviatky, ktoré sa ponúkajú v daných prostrediach, s cieľom formovania predstáv o živote Slovákov v minulosti, o tradíciách a kultúre, ktorá slovenskú menšinu na tomto území charakterizuje. Odporúča sa porovnávať zaznamenávanie určitých sviatkov so zaznamenávaním sviatkov iných menšín, ktoré žijú spolu so Slovákmi v daných lokalitách.

II. REALIZÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU A UČENIA

LITERATÚRA

Základ programu z literatúry tvoria texty z lektúry. Lektúra je rozvrhnutá podľa literárnych druhov – lyrika, epika, dráma a zároveň obohatená výberom neliterárnych, vedecko poulárnych a informatívnych textov. Povinná časť lektúry pozostáva hlavne z častí, ktoré patria do základného národného korpusu, ktorý je obohatený aj súčasnými aktuálnymi dielami. Výber diel je v najväčšej miere založený na princípe vekovej primeranosti.

LYRIKA

ŠKOLSKÁ LEKTÚRA

1. Ján Labáth: Na Dolnej zemi/ Keď sa zapaľujú slnečnice

2. Pavel Mučaji: Kovačickí maliari

3. Juraj Tušiak: výber z diela

4. Milan Ferko: výber z diela

5. Ľudové piesne: (výber), riekanky, hádanky

6. Miroslav Válek: výber z diela

7. Ľubomír Feldek: výber z diela

8. Ľudové koledy a svadobné a iné vinše: (výber)

9. Slovenské ľudové balady (výber)

EPIKA

ŠKOLSKÁ LEKTÚRA

1. Bájka: podľa Ezopa (výber)

2. Slovenská ľudová rozprávka (Ako si vlk dal čižmy šiť, Medveď a líška (v podaní Jána Bodeneka), rozprávky podľa Pavla Dobšinského

3. Slovenská ľudová povesť (výber)

4. Ľudová rozprávka iných národov (výber)

5. Dušan Dušek: výber z diela

6. Vincent Šikula: výber z diela

7. Antoine de Saint-Exupéry: Malý princ

8. Ľudové pranostiky, porekadlá a príslovia

DRÁMA

ŠKOLSKÁ LEKTÚRA

1. Stanislav Štepka: Jááááánošík

2. Divadelné predstavenie: (výber)

3. Vladimir Hurban Vladimírov: Zem/Záveje (úryvok)

VEDECKOPOPULÁRNE A INFORMAČNÉ TEXTY
(spracovať 2 texty)

1. Malé formy ľudovej slovesnosti

2. Zo života našich predkov

3. Výber z kníh, encyklopédií, časopisov pre mládež a internetu.

4. Z tlače a internetu o našich celomenšinových festivaloch

DOMÁCA LEKTÚRA
(spracovať 2 diela)

1. Slovenské ľudové rozprávky a bájky: (výber)

2. Výber z diela súčasných slovenských vojvodinských autorov

3. Ján Čajak: Búrka (úryvok)

4. František Hečko: Červené víno

Doplnková lektúra
(výber z 3 diel)

1. Mária Kotvášová-Jonášová: výber z diela

2. František Hečko: Červené víno (film)

3. Pozeral/a som slovenský film alebo filmovanú rozprávku: (voľný výber)

4. Komiks podľa výberu

5. Pozeral/a som slovenské divadelné predstavenie

PRÁCA S TEXTOM

Rozlišovanie: rozprávky (ľudové a autorské), bájky, básne, balady, povesť, porekadlá a príslovia.

Čítanie – kratších slovenských ľudových rozprávok, bájok, povestí a textov z umeleckej tvorby, piesní, básní, balád. Nacvičovanie plynulého čítania s porozumením, ktoré sa rovná hovoru. Pri spracovaní básní treba nacvičovať umelecký prednes.

Od žiakov v tomto veku treba očakávať, že budú vedieť postrehnúť priebeh udalosti, hlavnú a vedľajšie postavy, vlastnosti postáv (zovňajšok a charakterové vlastnosti, dobré a zlé konanie), čas a miesto konania deja, začiatok, zauzlenie a rozuzlenie, dejovú postupnosť, opis okolia a ľudí; posolstvo prísloví; ponaučenie bájok porovnávať s udalosťami zo života. Všímať si fantastické prvky v rozprávkach a prenesený význam v bájkach.

Odporúča sa žiakom prezentovať populárne a ľudové piesne, sledovať časopisy (písanie literárnych prác do časopisov), spoločné pozeranie a rozbor aspoň jedného divadelného predstavenia a filmu v slovenskej reči, návšteva celomenšinových podujatí, etnodomu, múzeí a galérií, ktoré predstavujú slovenskú kultúru a tradície.

Texty z doplnkovej časti programu majú poslúžiť učiteľovi aj pri spracovaní učiva z gramatiky, tiež na spracovanie a upevňovanie obsahov z jazykovej kultúry. Diela, ktoré učiteľ nespracuje, má navrhnúť žiakom na čítanie vo voľnom čase.

Nový program je založený na väčšej integrácii literárnych a neliterárnych diel. Korelácia je umožnená adekvátnym kombinovaním povinných a nepovinných diel.

Okrem korelácie medzi textami učiteľ má umožniť vertikálnu koreláciu. Tiež má byť oboznámený s obsahmi slovenského jazyka z predchádzajúcich ročníkov, čo umožňuje dodržiavať princípy postupnosti a systematickosti.

Učiteľ má poznať obsahy predmetu zo slovenských dejín, hudobnej a výtvarnej kultúry pre 4. ročník (príklad: Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem, architektúru vojvodinských Slovákov, výtvarné umenie, slovenské ľudové svadobné piesne, časti kroja, výšivky a výzdoby na domoch – ornamentika,...), tradičnú a súčasnú duchovnú kultúru Slovákov s dôrazom na zvyky a obyčaje Slovákov v Srbsku.

Horizontálnu koreláciu učiteľ nadväzuje predovšetkým na vyučovanie srbského jazyka, dejín, výtvarnej kultúry a hudobnej kultúry, náboženstva a občianskej výchovy.

Vzdelávacie výkony späté s oblasťou literatúry založené sú na čítaní. Rôzne obmeny pri čítaní sú základným predpokladom, aby žiaci vo vyučovaní získavali vedomosti a aby sa úspešne uvádzali do sveta literárneho diela. Vo štvrtom ročníku sa pestuje zážitkové čítanie a žiaci sa uvádzajú do bádateľského čítania.

JAZYK

Vo vyučovaní jazyka žiaci sa uschopňujú pre správnu ústnu a písomnú komunikáciu v spisovnom slovenskom jazyku.

Keď sa v obsahoch programu uvádzajú vyučovacie jednotky, ktoré žiaci už spracovali v predošlých ročníkoch, stupeň osvojenia a uplatnenia spracovaného učiva sa overuje, opakuje a nacvičuje na nových príkladoch, ktoré predchádzajú spracovaniu nových obsahov, pričom sa zabezpečuje kontinuita práce a systematickosť v nadväzovaní nového učiva na získané vedomosti.

Nevyhnutné je, aby učiteľ vždy mal na zreteli význam priliehavých a systematických cvičení, lebo učivo sa nepovažuje za zdolané, kým sa dobre nenacvičí. To znamená, že cvičenia majú byť súčasťou spracovania učiva, uplatnenia, opakovania a upevňovania vedomostí.

Učivo o ohybných slovných druhoch treba spracovať poukazujúc na podobnosť slovenského jazyka, keď ide o slovné druhy a skloňovanie. Rozsah učiva si učiteľ plánuje podľa toho, s akou skupinou pracuje (homogénnou alebo heterogénnou) a podľa úrovne znalosti jazyka a toho, koľko rokov predtým žiaci navštevovali hodiny slovenčiny. Žiakov treba postupne zaúčať rozdeľovať vety podľa obsahu a členitosti a vymenovať vetné členy a rozlišovať ich.

Pravopis

Pravopisné pravidlá sa osvojujú prostredníctvom systematických cvičení (pravopisné diktáty, oprava textu, testy s otázkami z pravopisu atď.). V kontexte pravopisných cvičení žiaduce je občas zapojiť aj otázky, ktorými sa overuje ortografia (správne písanie písmen). Písať diktát sa odporúča len vo funkcii nacvičovania učiva s dôrazom na veľké začiatočné písmená a znaky interpunkcie na konci vety a pri písaní priamej reči. Ak si žiaci osvojili dostatočne učivo z oblasti gramatiky, tak sa odporúča pracovať aj na koncovkách podstatných a prídavných mien a slovies.

Treba podnecovať žiakov, aby sami zisťovali a opravovali pravopisné chyby, v SMS komunikácií, mailoch, ako aj pri rôznych typoch komunikácie prostredníctvom internetu.

Žiakov treba usmerňovať, aby používali pravidlá a príručky slovenského pravopisu a slovníky. Žiaduce je, aby učiteľ mal tieto príručky na hodine vždy, najmä keď sa spracuje učivo z pravopisu a usmerňoval žiakov používať uvedené príručky.

Ortoepia

Učiteľ má neustále poukazovať na dôležitosť správnej výslovnosti, ktorá sa upevňuje prostredníctvom určitých ortoepických cvičení. Ortoepické cvičenia netreba realizovať ako osobitné vyučovacie jednotky, ale spolu so spracovaním tém z gramatiky; prízvuk vo vete sa môže nadväzovať na kultúru vyjadrovania, nácvik prednesu básne a pod. Používaním auditívnych záznamov žiakov: treba zvykať na správnu výslovnosť, melodickosť, dikciu...

Niektoré ortoepické cvičenia sa môžu konať aj pri zodpovedajúcich témach z literatúry: napr. artikulácia sa môže nacvičovať pri jazykolamoch, keď sa spracúvajú ako časť z ľudovej slovesnosti; prízvuk, tempo, rytmus, intonácia a prestávky sa môžu nacvičovať čítaním nahlas úryvkov z lektúry (podľa výberu učiteľa alebo žiaka) atď. Ako ortoepické cvičenia treba využívať aj prednes spamäti naučených úryvkov z poézie a prózy (pomocou auditívnych učebných prostriedkov).

JAZYKOVÁ KULTÚRA

Rozvíjať jazykovú kultúru je jednou z najdôležitejších úloh vyučovania materinského jazyka s prvkami národnej kultúry. Aj keď je táto oblasť vyučovania v programe určená ako osobitná oblasť, musí sa využívať tak pri spracovaní literárnych textov, ako aj pri vyučovaní gramatiky a pravopisu. Spracovanie literárneho textu a učenie gramatiky a pravopisu spisovného jazyka musí zahrňovať aj obsahy, ktoré prispievajú k pestovaniu kultúry ústneho a písomného vyjadrovania.

V tejto vekovej kategórii od žiakov treba očakávať poznanie nasledujúcich oblastí: Rozprávanie – o zážitkoch, o tom čo videli, čo by si priali. Odporúčané témy na spracovanie: Širšia rodina. Príbuzenské vzťahy. Životopisné údaje. Hostia. Jedálny lístok. Návštevy. Môj priateľ – moja priateľka. Voľný čas. Záľuby. Kniha. TV a rozhlas. Počasie a ľudová slovesnosť spätá s ním. Povolania a remeslá. Rodná reč. Láska k rodnej reči. Najdôležitejšie slovenské vojvodinské manifestácie– festivaly a prehliadky. Časť svadobných zvykov a ľudového odevu v jednotlivých prostrediach. Časopis Vzlet. Návšteva priateľa v Novom Sade, Kovačici, Báčskom Petrovci (celomenšinové inštitúcie, galérie, múzeá, ktoré zachovávajú slovenskú ľudovú kultúru a tradície, etnodomy, najstaršie domy, architektúra vojvodinských Slovákov so zameraním na svoje prostredie). Telefonická konverzácia. Doprava. Športy. Kupujeme počítač. Významné sviatky a dátumy pre slovenskú menšinu. Slovenské kultúrne, informačné a náboženské inštitúcie. Planéta Zem. Kontinenty, strany sveta. Kam by som chcel(a) cestovať. Pesničky, dialógy, scénky, dielne na vylepšenie konverzácie. Komiks. Pexeso.

Od žiakov sa naďalej očakáva tvorenie skupiny slov pre určenú tému a viet zo zadaných slov. Majú vedieť vyjadriť svoj názor o prečítanom texte (čo sa mi páčilo a prečo), jeho názov, autora, ústrednú postavu a jej vlastnosti. Majú sa vedieť poďakovať, požiadať o pomoc. Majú samostatne porozprávať niekoľko viet o svojom súrodencovi, priateľovi, spolužiakovi, o živote v škole, porozprávať svoj zážitok, nejakú udalosť, v ktorej brali účasť...

Reprodukcia – počutého a prečítaného textu alebo rozprávky podľa osnovy alebo samostatne. Opísať obrázok alebo postupný dej pomocou členenej ilustrácie. Vedieť reprodukovať podľa osnovy sledovaný slovenský film, rozprávku alebo divadelné predstavenie, scénku alebo oslavu.

Opis – interiéru a exteriéru, ľudí, zvierat, prírodných javov, vymyslených príbehov, sviatkov a obyčají. vynechania slov opisu; priama a nepriama reč. Majú povedať samostatne a súvisle najmenej 8 – 10 viet.

Dialóg – rozprávanie o udalosti prostredníctvom o obrázku, precvičenej téme a viesť dialóg.

Dávať dôraz na interpunkciu (bodka, čiarka, výkričník, otáznik, priama reč).

Dramatizácia – kratšieho textu podľa výberu, zážitku alebo udalosti z každodenného života (situácia v knižnici, v obchode, na pošte, u školského pedagóga, zážitok s kamarátmi...); čítanie podľa úloh a striedania úloh.

Rozhovor – prihliadať na rozvoj slovníka každodennej konverzácie, obohacovanie aktívnej slovnej zásoby, frazeológia. Frekventované vety z každodenného života. Rozličné tvary vyjadrovania, vynachádzavosť, dôvtip. Cvičenia so zmenou a dopĺňaním viet.

Slovník – použitie slovníka pri obohacovaní slovnej zásoby, paralela so srbským jazykom, kalky, vysvetlenie významu slov v kontexte. Obohacovanie slovnej zásoby žiakov pomocou didaktických hier z jazyka, rébusov, doplňovačiek, prešmyčiek, hlavolamov... Písanie vlastného slovníka menej známych slov a výrazov.

Čítanie – Hlasné a tiché čítanie, správna dikcia a intonácia vety. Melódia vety. Slová, v ktorých nastáva spodobovanie spoluhlások.

Odpisovanie – kratších viet a textov, charakteristických slov a výrazov, odpisovanie so zadanou úlohou (obmena rodu, čísla, času, slabík...). Písanie krátkej slohovej práce podľa osnovy alebo zadaných otázok; písanie pozdravu a blahoželania.

Žiaci si majú osvojiť aktívne približne 400 slov a frazeologických spojení. Pasívna slovná zásoba má byť na každej úrovni vyššia ako aktívna.

Ako mimovyučovacie čítanie sa odporúčajú časopisy pre mládež, slovenská literatúra a ľudová slovesnosť.

Od žiakov očakávame, aby vedeli aspoň 4 básne, 5 slovenských ľudových piesní a súčasné populárne pesničky, niektoré porekadlá a príslovia, predniesť ľudové koledy a vinše vzťahujúce sa na sviatky alebo ročné obdobia, dve krátke prózy v rozsahu 6 – 8 riadkov a 4 krátke dialógy alebo účasť v divadelnom predstavení. Žiaci by sa podľa možnosti, mali zapojiť do veku primeraných ľudových hier a tancov, mali by poznať charakteristiky slovenského ľudového odevu (svadobný odev), zaznamenávať sviatky (v porovnaní so srbskými), poznať tradičné slovenské zvyky a obyčaje (zabíjačka, svadba, Mikuláš, Lucka, Vianoce /koledovanie/ oblievačky) a k tomu priliehavé tradičné jedlá a ľudový odev.

Prvky národnej kultúry a tradície

Zoznamovanie žiakov so základmi dejín slovenskej menšiny v Srbsku (presídľovanie, kultúrne, vzdelanostné, cirkevné a hospodárske snahy, vrcholné kultúrne výsledky, relevantné organizačné formy a inštitúcie…), sprostredkovanie poznatkov, ale i pestovanie emočného vzťahu k tradícii, kultúre, obyčajom a zvykom slovenskej menšiny vo Vojvodine, Srbsku, ale i na celej Dolnej zemi (folklór, remeslá, ľudová slovesnosť, divadlo, literatúra, hudba, tradičné detské hry, obyčaje…), no nie v zmysle romantického tradicionalizmu a paseizmu, ale vždy v relácii k budúcnosti, rozvoju a modernizácii. Na minulosť sa opierať, do budúcnosti sa pozerať. Sprostredkovať žiakom poznatky o slovenskej komunite v Srbsku (osady, inštitúcie a organizácie, osobnosti, mená, priezviská, pôvod…), ale i o stykoch s inými etnickými skupinami a kultúrami, o prínosoch Slovákov tunajšiemu prostrediu (v školstve, kultúre, umení, architektúre…). Snažiť sa slovenskú identitu a sebaúctu pestovať subtílne, nie prostredníctvom hesiel a fráz, ale na konkrétnych príkladoch, spájať pritom poznatky s emočným nasadením, vždy ale so zreteľom na menšinové a ľudské práva, na európsky kontext, tiež na interetnickú úctu, toleranciu a interakciu.

DIDAKTICKÉ POKYNY

Keď ide o tento predmet, musí sa mať na zreteli podstatná úloha: naučiť žiakov pekne rozprávať po slovensky, čítať, písať a získať zručnosť v jazykovej správnosti. Musia sa mať vždy na zreteli predvedomosti žiakov a na ne sa musí vždy sústavne nadväzovať. Na každej hodine si má učiteľ zvoliť diferencovaný prístup, lebo sú žiaci vekovo zmiešaní a prichádzajú s rozličnými jazykovými kompetenciami.

Gramatika sa má podávať v implicitnej podobe, namiesto opravovania chýb sa využíva modelovanie správneho rečového variantu. Neodmysliteľné je vytvorenie príjemnej atmosféry, ktorá predpokladá partnerský vzťah medzi učiteľom a žiakom a má pomôcť prekonať psychickú bariéru pri aktivizácii získaných rečových zručností, schopností a návykov. Každý jazykový prostriedok sa demonštruje v určitom kontexte, nie izolovane. V nácviku rečových zručností majú dominovať rozličné formy dialógov v interakcii učiteľ – žiak a žiak – žiak. K požiadavkám na spôsob vyjadrovania žiadúca je jednoduchosť, prirodzenosť, spontánnosť a jazyková správnosť.

III. SLEDOVANIE A HODNOTENIE VYUČOVANIA

Sledovanie a hodnotenie výsledkov napredovania žiaka je vo funkcii dosiahnutia výkonov a začína základným hodnotením úrovne, na ktorej sa žiak nachádza podľa toho, čo sa bude brať do ohľadu pri hodnotení procesu jeho napredovania, ako aj známka. Každá aktivita je dobrá príležitosť na hodnotenie napredovania a získavanie spätnej informácie. Každá vyučovacia hodina a každá aktivita žiaka je príležitosťou na formatívne hodnotenie, totiž zaznamenanie postupovania žiaka a usmerňovanie na ďalšie aktivity.

Formatívne hodnotenie je zložkou súčasného prístupu vyučovaniu a znamená hodnotenie vedomostí, zručností, postojov a správania, ako aj rozvíjania zodpovedajúcej kompetencie diferencovane počas vyučovacích hodín a v priebehu učenia. Výsledok takého hodnotenia dáva spätnú informáciu ako učiteľovi, tak aj žiakovi o tom, ktoré kompetencie sú dobre zvládnuté a ktoré nie, ako aj o účinnosti zodpovedajúcich metód, ktoré učiteľ uplatnil na uskutočnenie cieľa. Ako formatívne hodnotenie sa chápe zbieranie údajov o dosiahnutých výsledkoch žiaka a najčastejšie techniky sú: realizácia praktických úloh, sledovanie a zapisovanie aktivít žiaka v priebehu vyučovania, priama komunikácia medzi žiakom a učiteľom, evidencia pre každého žiaka, (mapa postupovania) atď. Výsledky formatívneho hodnotenia na konci vyučovacieho cyklu majú byť vyjadrené známkou v súlade s pravidlami o známkovaní žiakov.

Práca každého učiteľa je zložená z plánovania, uskutočnenia a sledovania a hodnotenia. Dôležité je, aby učiteľ sústavne sledoval a hodnotil diferencovane, okrem dosahov žiakov aj proces vyučovacích hodín a učenia, ako aj seba a svoju vlastnú prácu. Všetko to, čo sa ukáže ako dobré a užitočné, učiteľ bude aj naďalej využívať vo svojej praxi vyučovania, a všetko to, čo sa ukáže ako nedostatočne účinné a efektívne, malo by sa zdokonaliť.

Názov predmetu

SLOVENSKÝ JAZYK AKO JAZYK S PRVKAMI NÁRODNEJ KULTÚRY

Cieľ

Cieľ učenia slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry je dosiahnuť taký stupeň rozvoja komunikačných zručností u žiaka, aby vedel samostatne uplatniť osvojené rečové zručnosti v štandardných а odborných komunikatívnych situáciách (a v súlade s tematickým minimom aj v písanej podobe), pestovať národnú a kultúrnu identitu, etnickú sebaúctu a zoznamovať ich s prvkami tradície, kultúry, zvykov a obyčají slovenského národa s osobitným dôrazom na slovenskú komunitu v Srbsku, ako aj pestovanie a rozvíjanie multikulturálnosti v našom multietnickom prostredí.

Ročník

štvrtý –B program

Ročný fond hodín

68 hodín

VÝKONY

Po skončení ročníka žiak bude schopný:

Kľúčové pojmy obsahov:

– určiť literárny druh literárneho diela

– analyzovať prvky kompozície lyrickej básne (strofa, verš);

– odlíšiť charakteristické vlastnosti ľudovej slovesnosti od vlastností umeleckej literatúry

– rozlíšiť ľudovú povesť, rozprávku, bájku, baladu

– rozlíšiť realistickú a fantastickú prózu

– rozlíšiť literárne postupy

– hodnotiť umelecký prednes, rozprávanie alebo dramatický dej (žartovný, veselý, smutný a pod.)

– určiť tému, miesto a čas konania deja; dejovú postupnosť

– rozlíšiť vlastnosti postáv na príkladoch z textu /vonkajšie vlastnosti a charakter postáv/

– opísať povery, zvyky/obyčaje, spôsob života a udalosti z minulosti opísané v literárnych dielach

– chápať vzťah k materinskému jazyku a k jazyku iných národov

– poznať zhodu jazykových javov medzi slovenčinou a srbčinou

– odlíšiť spisovný jazyk od nárečia

– rozlíšiť podelenie spoluhlások na tvrdé, mäkké a obojaké

– rozlíšiť ohybné slovné druhy

– poznať pády a pádové koncovky v korelácii so srbčinou

– určiť kategóriu rodu, čísla, pri ohybných slovách

– uplatniť pravopisnú normu pri písaní vybraných slov (typické príklady)

– dôsledne uplatniť pravopisnú normu pri písaní veľkého písmena

– uplatňovať interpunkčné znamienka

– rozdeľovať vety podľa obsahu a členitosti

– vymenovať vetné členy a rozlišovať ich vo vete

– poznať niektoré frazeologické útvary

– správne vyslovovať spoluhlásku h, ch; tvrdé spoluhlásky d, t, l, n pred i, e

– správne vyslovovať slová vzhľadom na intonáciu

– plynulo a zreteľne čítať nahlas a potichu literárne a vecné texty

– vedieť sa poďakovať, požiadať o pomoc, počúvať hovoriaceho,

– určiť časti textu (názov, odseky)

– utvoriť hovorový prejav alebo napísaný text o vnímaní prečítaného literárneho diela a na témy z každodenného života a vlastnej predstavivosti

urobiť a predniesť dramatizáciu prečítaného textu podľa výberu, zážitku alebo udalosti z každodenného života

– používať slovník pri obohacovaní slovnej zásoby (paralela so srbským jazykom a pri preklade)

– správne odpísať kratší text so zadanou úlohou (obmena rodu, čísla, času, slabík...).

– zostaviť a napísať pozdrav a blahoželanie, mail a SMS

– zaspievať priliehavé slovenské ľudové a súčasné populárne pesničky

– predniesť ľudové koledy a vinše vzťahujúce sa na sviatky alebo ročné obdobia

– oboznámiť sa o veku primeraných ľudových tancoch a obyčají

– poznať charakteristiky slovenského ľudového odevu

LITERATÚRA

LYRIKA

Literárne termíny a pojmy

Básnik a báseň.

Strofa a verš v lyrickej básni/piesni.

Druhy autorských a ľudových lyrických piesní a básní: opisné, zbojnícke a obradné, žartovné.

EPIKA

Literárne termíny a pojmy

Spisovateľ a rozprávač.

Slovotvorné postupy: opis, rozprávanie v prvej a tretej osobe; dialóg.

Fabula: sled udalostí.

Charakteristika postáv – spôsob vyjadrovania, správanie, fyzický vzhľad a charakter.

Druhy epických diel: bájka, ľudová a autorská rozprávka, povesť, balada.

DRÁMA

Literárne termíny a pojmy

Dejstvo, výstup, osoby v dráme.

Dramatické útvary a rozhlasová hra.

JAZYK

Tri skupiny slovanských jazykov.

Materinský jazyk a jazyky iných národov.

Kontaktové jazyky: slovenčina a srbčina

Spisovný jazyk a nárečia (stredoslovenské, západoslovenské a východoslovenské).

Spodobovanie spoluhlások podľa znelosti (znelé a neznelé).

Zákon o rytmickom krátení.

Stavba a tvorenie slov.

Homonymá, synonymá a opozitá.

Ohybné slovné druhy: podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá; neohybné slovné druhy: príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia (vymenovať).

Podstatné mená – pojem a členenie (hmotné – všeobecné a vlastné, nehmotné)

Skloňovanie podstatných mien mužského, ženského a stredného rodu: slovný základ a pádová koncovka.

Prídavné mená – pojem a členenie (vlastnostné – akostné a vzťahové a privlastňovacie), zhoda prídavného mena s podstatným menom v rode, čísle a páde; stupňovanie prídavných mien.

Skloňovanie prídavných mien mužského, ženského a stredného rodu; stupňovanie prídavných mien

Zámená – osobné zámená: skloňovanie, kratšie a dlhšie tvary zámen; zvratné zámeno.

Číslovky – pojem a členenie (určité – základné, radové, skupinové, násobné a neurčité).

Slovesá – pojem, gramatické kategórie slovies, neurčitok, jednoduché a zložené slovesné tvary (vysvetlenie).

– zaznamenávať sviatky (v porovnaní so srbskými)

– poznať tradičné slovenské zvyky a obyčaje (zabíjačka, Mikuláš, Lucka, Vianoce/koledovanie/ oblievačky) a k tomu priliehavé tradičné jedlá

– poznať niektoré svadobné obyčaje, piesne a vinše viažuce sa za slovenskú svadbu v danom prostredí

– poznať festivaly s národnostným významom a brať účasť na niektorých (ako divák alebo ako účastník)

poznať inštitúcie s národnostným významom, múzeá, etnodomy, galér

Rozdelenie slov podľa vzniku: základné a odvodené slová; slovná čeľaď, určovanie koreňa slov. Časti odvodených slov (koreň slova, predpona a prípona).

Podelenie hlások: samohlásky, spoluhlásky a dvojhlásky; Rozdelenie spoluhlások podľa znelosti.

Rozdelenie slov na slabiky; slabikotvorné r a l. Hláskoslovné zmeny – zisťovanie v tvorbe a v ohýbaní slov: pohyblivé samohlásky o, e.

Zámená: druhy zámen (privlastňovacie (s dôrazom na zámeno svoj, svoja, svoje), opytovacie, neurčité, vymedzovacie, ukazovacie, zvratné). Gramatické kategórie zámen: rod, číslo, pád a osoba.

Slovesá a ich gramatické kategórie; plnovýznamové a neplnovýznamové, činnostné a stavové, predmetové a bezpredmetové, dokonavé a nedokonavé, zvratné a nezvratné. Slovesné tvary; jednoduché a zložené, určité a neurčité.

Vety podľa obsahu – oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie, zvolacie.

Písanie i/y, í/ý po obojakých spoluhláskach.

Veľké písmeno vo viacslovných geografických názvoch, názvoch inštitúcií, ustanovizní, organizácií (typické príklady); veľké a malé písmeno pri písaní privlastňovacích prídavných mien.

Interpunkčné znamienka: čiarka (pri vymenovávaní, oslovovaní); úvodzovky (priama reč); pomlčka (namiesto úvodzoviek v priamej reči).

Písanie názvov nebeských telies.

Rozdeľovanie slov na konci riadka (základné pravidlá).

Pravopisné pravidlá spodobovanie spoluhlások.

Písanie zámen v listoch, e-mailoch Ty, Vy, Váš, Tvoj s veľkým začiatočným písmenom.

Pravopisné pravidlá pri písaní koncoviek spracovaných slovesných tvarov (koncovka -li).

Výslovnosť h a ch; tvrdých spoluhlások d, t, l, n pred i, e.

Výslovnosť zdvojených spoluhlások.

Intonácia a prestávky v spojení s interpunkčnými znamienkami; intonácia opytovacích viet.

Artikulácia: hlasné čítanie najprv pomaly a potom rýchlejšie (individuálne alebo v skupine).

JAZYKOVÁ KULTÚRA

Rozprávanie – o zážitkoch, o tom čo videli, čo by si priali.

Tvorenie skupiny slov na určenú tému a viet zo zadaných slov.

Samostatné rozprávanie (8 – 10 viet) o svojom súrodencovi, priateľovi, spolužiakovi, o živote v škole, o svojom zážitku, o nejakej udalosti, v ktorej brali účasť; o sledovanom filme alebo divadelnom predstavení.

Opis – interiéru a exteriéru, ľudí, zvierat, prírodných javov, zvykov a obyčají.

Poďakovanie, žiadosť o pomoc, účasť v dialógu.

Vyjadrenie svojho názoru o prečítanom texte (čo sa mi páčilo a prečo).

Názov textu, autor, ústredná postava a jej vlastnosti.

Reprodukcia počutého a prečítaného textu alebo rozprávky, bájky za pomoci osnovy alebo samostatne.

Opis obrázka alebo rozprávky podľa dejovej osnovy alebo pomocou členenej ilustrácie.

Reprodukcia slovenského filmu, rozprávky, divadelného predstavenia podľa zostavenej osnovy.

Dramatizácia textu podľa výberu, zážitku alebo udalosti z každodenného života.

Používanie slovníka na obohacovanie slovnej zásoby, paralela so srbským jazykom, kalky, vysvetlenie významu slov v kontexte.

Používanie slovníka pri preklade. Porozumenie určitým frazeologickým jednotkám.

Hlasné a tiché čítanie, správna dikcia a intonácia vety.

Odpisovanie kratších viet a textov, charakteristických slov a výrazov, odpisovanie so zadanou úlohou (obmena rodu, čísla, času, slabík...).

Rozdelenie viet podľa obsahu a členitosti.

Vymenovanie základných vetných členov a rozlišovanie ich v jednoduchej vete.

Písanie pozdravu a blahoželania, SMS, mailu.

Verejný výstup, prezentovanie vlastnej a tímovej práce.

Tradičná slovenská ľudová kultúra /svadobné obyčaje v jednotlivých prostrediach/.

POKYNY NA DIDAKTICKO-METODICKÚ REALIZÁCIU PROGRAMU

Program vyučovania a učenia slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry obsahuje tri vzdelávacie oblasti: literatúru, jazyk a jazykovú kultúru. Rozdelenie hodín sa neodporúča podľa vzdelávacích oblastí, ba naopak, na každej hodine by sa mala venovať náležitá pozornosť kultúre vyjadrovania žiakov, národnej tradícii, zvykom, obyčajam a kultúre Slovákov v Srbsku. Teda všetky tri oblasti sa navzájom integrujú a ani jedna sa nemôže vyučovať oddelene a bez vzájomnej spätosti s inými oblasťami.

Program vyučovania a učenia slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry založený je na vzdelávacích výkonoch, respektíve na procese učenia a žiackych výkonoch. Vzdelávacie výkony predstavujú opis zjednotených vedomostí, zručností, postojov a hodnôt, ktoré žiak buduje, rozširuje a prehlbuje prostredníctvom troch vzdelávacích oblastí tohto vyučovacieho predmetu.

I. PLÁNOVANIE VYUČOVANIA A UČENIA

Program vyučovania a učenia slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry zameraný na výkony umožňuje učiteľovi väčšiu voľnosť, viac možností pri plánovaní vyučovacieho procesu a učenia. Úlohou učiteľa je, aby kontextualizoval daný program potrebám konkrétnej triedy majúc na zreteli: poznávaciu úroveň slovenského jazyka, zloženie triedy a charakteristiky žiakov; učebnice a iné učebné materiály, ktoré bude používať; technické podmienky, vyučovacie prostriedky a médiá, ktorými škola disponuje; rezorty, možnosti, ako i potreby lokálneho prostredia, v ktorom sa škola nachádza. Vychádzajúc z daných výkonov a obsahov, učiteľ najprv tvorí svoj ročný globálny plán práce, z ktorého neskoršie bude rozvíjať svoje operatívne plány. Výkony definované podľa oblastí, uľahčujú učiteľovi sfunkčnenie výkonov na úrovni konkrétnej vyučovacej jednotky. Teraz má učiteľ pre každú oblasť definované výkony. Od neho sa očakáva, že pre každú vyučovaciu jednotku vo fáze plánovania a písania prípravy na hodinu definuje diferencované výsledky práce žiakov: tie, ktoré by všetci žiaci mali dosiahnuť, tie, ktoré by väčšina žiakov mala dosiahnuť, a tie, ktoré by mali iba niektorí žiaci dosiahnuť. Takýmto spôsobom sa dostane nepriamy vzťah so štandardmi na troch úrovniach žiackych výkonov. Zároveň pri plánovaní treba mať na zreteli, že sa výkony rozlišujú, že sa niektoré ľahšie a rýchlejšie môžu realizovať, ale pre väčšinu výkonov (najmä v oblasti literatúry) potrebné je omnoho viac času, viac rozličných aktivít a prác na rôznych textoch. Vo fáze plánovania vyučovacieho procesu je veľmi dôležité mať na zreteli, že učebnica je iba vyučovacím prostriedkom a že neurčuje obsah vyučovacieho predmetu. Preto k obsahu učebníc treba pristúpiť selektívne. Pritom čítanka, spolu s CD k učebnici a gramatikou, je len jedným z možných prameňov vedomostí a učiteľ žiakom umožňuje prehľad a vlastnú skúsenosť v používaní iných prameňov poznania. Pri plánovaní vyučovacieho procesu treba prihliadať na predbežné vedomosti, skúsenosti, intelektuálne schopnosti a na záujmy žiaka. Nevyhnutné je dať dôraz na rozširovanie slovnej zásoby a možnosti využívať jednotlivé kultúrne podujatia a sviatky, ktoré sa ponúkajú v daných prostrediach, s cieľom formovania predstáv o živote Slovákov v minulosti, o tradíciách a kultúre, ktorá slovenskú menšinu na tomto území charakterizuje. Odporúča sa porovnávať zaznamenávanie určitých sviatkov so zaznamenávaním sviatkov iných menšín, ktoré žijú spolu so Slovákmi v daných lokalitách.

II. REALIZÁCIA VYUČOVACIEHO PROCESU A UČENIA

LITERATÚRA

Základ programu z literatúry tvoria texty z lektúry. Lektúra je rozvrhnutá podľa literárnych druhov – lyrika, epika, dráma a zároveň obohatená výberom neliterárnych, vedecko-populárnych a informatívnych textov. Povinná časť lektúry pozostáva hlavne z častí, ktoré patria do základného národného korpusu, ktorý je obohatený aj súčasnými aktuálnymi dielami. Výber diel je v najväčšej miere založený na princípe vekovej primeranosti.

LYRIKA

ŠKOLSKÁ LEKTÚRA

1. Ján Labáth: Na Dolnej zemi/Keď sa zapaľujú slnečnice

2. Pavel Mučaji: Kovačickí maliari

3. Juraj Tušiak: výber z diela

4. Milan Ferko: výber z diela

5. Populárna pieseň (Pavol Braxatoris: Rodný môj kraj) Kvetoslava Benková: Navždy svoji)

6. Viera Benková: Heroica slovaca

7. Paľo Bohuš: Konopa

8. Miroslav Válek: výber z diela/Jesenná láska

9. Ľubomír Feldek: výber z diela

10. Ľudové koledy a svadobné a iné vinše: (výber)

11. Slovenské ľudové balady (výber)

EPIKA

ŠKOLSKÁ LEKTÚRA

1. Bájka: Labuť, šťuka a rak; podľa Ezopavýber

2. Dositej Obradović: výber z bájok

3. Slovenská ľudová rozprávka (Ako si vlk dal čižmy šiť, Medveď a líška (v podaní Jána Bodeneka), rozprávky podľa Pavla Dobšinského

4. Slovenská ľudová povesť (výber)

5. Ľudová rozprávka iných národov (výber)

6. Dušan Dušek: výber z diela

7. Jaroslava Blažková: výber z diela

8. Antoine de Saint-Exupéry: Malý princ

9. Janko Jesenský (výber z poviedok)

10. Milo Urban: Živý bič (úryvok)

11. Pavel Grňa: Sedem detí (úryvok)

12. František Hečko: Červené víno (úryvok)

DRÁMA

ŠKOLSKÁ LEKTÚRA

1. Stanislav Štepka: Jááááánošík

2. Divadelné predstavenie: (výber)

3. Vladimir Hurban Vladimírov: Zem/Záveje (úryvok)

4. Jozef Gregor Tajovský: Ženský zákon (úryvok)

VEDECKOPOPULÁRNE A INFORMAČNÉ TEXTY
(spracovať aspoň 2 texty)

1. Malé formy ľudovej slovesnosti

2. Zo života našich predkov

3. Výber z kníh, encyklopédií, časopisov pre mládež a internetu.

4. Z tlače a internetu o našich celomenšinových festivaloch

5. Matúš Kučera: Konštantín a Metod (úryvok)

DOMÁCA LEKTÚRA
(spracovať dve diela)

1. Slovenské ľudové rozprávky a bájky: (výber)

2. Výber z diela súčasných slovenských vojvodinských autorov

3. Ján Čajak: Búrka (úryvok)

4. František Hečko: Červené víno (román alebo film)

Doplnková lektúra
(výber z 3 diel)

1. Mária Kotvášová-Jonášová: výber z diela

2. Milan Rúfus: výber z diela

3. Vojtech Mihálik: výber z diela

4. Vladimír Mináč: výber z diela

5. Pozeral/a som slovenský film alebo filmovanú rozprávku: (voľný výber)

6. Komiks podľa výberu

7. Pozeral/a som slovenské divadelné predstavenie

PRÁCA S TEXTOM

Rozlišovanie: rozprávky (ľudové a autorské), bájky, básne, balady, povesť, porekadlá a príslovia, hádanky, rečňovanky.

Čítanie – kratších slovenských ľudových rozprávok, bájok, povestí a textov z umeleckej tvorby, piesní, básní, balád. Nacvičovanie plynulého čítania s porozumením, ktoré sa rovná hovoru. Pri spracovaní básní treba nacvičovať umelecký prednes.

Od žiakov v tomto veku treba očakávať, že budú vedieť postrehnúť priebeh udalosti, hlavnú a vedľajšie postavy, vlastnosti postáv (zovňajšok a charakterové vlastnosti, dobré a zlé konanie), čas a miesto konania deja, začiatok, zauzlenie a rozuzlenie, dejovú postupnosť, opis okolia a ľudí; posolstvo prísloví; ponaučenie bájok porovnávať s udalosťami zo života. Všímať si fantastické prvky v rozprávkach a prenesený význam v bájkach.

Odporúča sa žiakom prezentovať populárne a ľudové piesne, sledovať mládežnícke časopisy (písanie krátkych literárnych prác do časopisov), spoločné pozeranie a rozbor aspoň jedného divadelného predstavenia a filmu v slovenskej reči, návšteva celomenšinových podujatí, etnodomu, múzeí a galérií, ktoré predstavujú slovenskú kultúru a tradície.

Texty z doplnkovej časti programu majú poslúžiť učiteľovi aj pri spracovaní učiva z gramatiky, tiež na spracovanie a upevňovanie obsahov z jazykovej kultúry. Diela, ktoré učiteľ nespracuje, má navrhnúť žiakom na čítanie vo voľnom čase.

Nový program je založený na väčšej integrácii literárnych a neliterárnych diel. Korelácia je umožnená adekvátnym kombinovaním povinných a nepovinných diel.

Okrem korelácie medzi textami učiteľ má umožniť vertikálnu koreláciu. Tiež má byť oboznámený s obsahmi slovenského jazyka z predchádzajúcich ročníkov, čo umožňuje dodržiavať princípy postupnosti a systematickosti.

Učiteľ má poznať obsahy predmetu zo slovenských dejín, hudobnej a výtvarnej kultúry (príklad: Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem, architektúru vojvodinských Slovákov, výtvarné umenie, slovenské ľudové svadobné piesne, časti kroja, výšivky a výzdoby na domoch – ornamentika,...), tradičnú a súčasnú duchovnú kultúru Slovákov s dôrazom na zvyky a obyčaje Slovákov v Srbsku.

Horizontálnu koreláciu učiteľ nadväzuje predovšetkým na vyučovanie srbského jazyka, dejín, výtvarnej kultúry a hudobnej kultúry, náboženstva a občianskej výchovy.

Vzdelávacie výkony späté s oblasťou literatúry založené sú na čítaní. Rôzne obmeny pri čítaní sú základným predpokladom, aby žiaci vo vyučovaní získavali vedomosti a aby sa úspešne uvádzali do sveta literárneho diela. V štvrtom ročníku sa pestuje zážitkové čítanie a žiaci sa uvádzajú do bádateľského čítania.

JAZYK

Vo vyučovaní jazyka žiaci sa uschopňujú pre správnu ústnu a písomnú komunikáciu v spisovnom slovenskom jazyku.

Keď sa v obsahoch programu uvádzajú vyučovacie jednotky, ktoré žiaci už spracovali v predošlých ročníkoch, stupeň osvojenia a uplatnenia spracovaného učiva sa overuje, opakuje a nacvičuje na nových príkladoch, ktoré predchádzajú spracovaniu nových obsahov, pričom sa zabezpečuje kontinuita práce a systematickosť v nadväzovaní nového učiva na získané vedomosti.

Nevyhnutné je, aby učiteľ vždy mal na zreteli význam priliehavých a systematických cvičení, lebo učivo sa nepovažuje za zdolané, kým sa dobre nenacvičí. To znamená, že cvičenia majú byť súčasťou spracovania učiva, uplatnenia, opakovania a upevňovania vedomostí.

Učivo o ohybných slovných druhoch treba spracovať poukazujúc na podobnosť slovenského jazyka, keď ide o slovné druhy a skloňovanie. Rozsah učiva si učiteľ plánuje podľa toho, s akou skupinou pracuje (homogénnou alebo heterogénnou) a podľa úrovne znalosti jazyka a toho, koľko rokov predtým žiaci navštevovali hodiny slovenčiny. Žiakov treba postupne zaúčať rozdeľovať vety podľa obsahu a členitosti a vymenovať vetné členy a rozlišovať ich.

Pravopis

Pravopisné pravidlá sa osvojujú prostredníctvom systematických cvičení (pravopisné diktáty, oprava textu, testy s otázkami z pravopisu atď.). V kontexte pravopisných cvičení žiaduce je občas zapojiť aj otázky, ktorými sa overuje ortografia (správne písanie písmen). Písať diktát sa odporúča len vo funkcii nacvičovania učiva s dôrazom na veľké začiatočné písmená a znaky interpunkcie na konci vety a pri písaní priamej reči. Ak si žiaci osvojili dostatočne učivo z oblasti gramatiky, tak sa odporúča pracovať aj na koncovkách podstatných a prídavných mien a slovies.

Treba podnecovať žiakov, aby sami zisťovali a opravovali pravopisné chyby, v SMS komunikácii, mailoch, ako aj pri rôznych typoch komunikácie prostredníctvom internetu.

Žiakov treba usmerňovať, aby používali pravidlá a príručky slovenského pravopisu a slovníky. Žiaduce je, aby učiteľ mal tieto príručky na hodine vždy, najmä keď sa spracuje učivo z pravopisu a usmerňoval žiakov používať uvedené príručky.

Ortoepia

Učiteľ má neustále poukazovať na dôležitosť správnej výslovnosti, ktorá sa upevňuje prostredníctvom určitých ortoepických cvičení. Ortoepické cvičenia netreba realizovať ako osobitné vyučovacie jednotky, ale spolu so spracovaním tém z gramatiky; prízvuk vo vete sa môže nadväzovať na kultúru vyjadrovania, nácvik prednesu básne a pod. Používaním auditívnych záznamov žiakov treba zvykať na správnu výslovnosť, melodickosť, dikciu...

Niektoré ortoepické cvičenia sa môžu konať aj pri zodpovedajúcich témach z literatúry: napr. artikulácia sa môže nacvičovať pri jazykolamoch, keď sa spracúvajú ako časť z ľudovej slovesnosti; prízvuk, tempo, rytmus, intonácia a prestávky sa môžu nacvičovať čítaním nahlas úryvkov z lektúry (podľa výberu učiteľa alebo žiaka) atď. Ako ortoepické cvičenia treba využívať aj prednes spamäti naučených úryvkov z poézie a prózy (pomocou auditívnych učebných prostriedkov).

JAZYKOVÁ KULTÚRA

Rozvíjať jazykovú kultúru je jednou z najdôležitejších úloh vyučovania materinského jazyka s prvkami národnej kultúry. Aj keď je táto oblasť vyučovania v programe určená ako osobitná oblasť, musí sa využívať tak pri spracovaní literárnych textov, ako aj pri vyučovaní gramatiky a pravopisu. Spracovanie literárneho textu a učenie gramatiky a pravopisu spisovného jazyka musí zahrňovať aj obsahy, ktoré prispievajú k pestovaniu kultúry ústneho a písomného vyjadrovania.

V tejto vekovej kategórii od žiakov treba očakávať poznanie nasledujúcich oblastí: Rozprávanie – o zážitkoch, o tom čo videli, čo by si priali. Odporúčané témy na spracovanie: Širšia rodina. Príbuzenské vzťahy. Životopisné údaje. Hostia. Jedálny lístok. Návštevy. Môj priateľ – moja priateľka. Pracovný deň žiaka. Voľný čas. Záľuby. Kniha. TV a rozhlas. Rozprávky starej matere a starého otca. Časti tela – podrobnejšie. Chráňme prírodu – zvieratá a rastliny. Počasie a ľudová slovesnosť spätá s ním. Ročný kolobeh v prírode. Povolania a remeslá. Rodná reč. Láska k rodnej reči. Najdôležitejšie slovenské vojvodinské manifestácie– festivaly a prehliadky. Časť svadobných zvykov a ľudového odevu v jednotlivých prostrediach. Časopis Vzlet. Návšteva priateľa v Novom Sade, Kovačici, Báčskom Petrovci (celomenšinové inštitúcie, galérie, múzeá, ktoré zachovávajú slovenskú ľudovú kultúru a tradície, etnodomy, najstaršie domy, architektúra vojvodinských Slovákov so zameraním na svoje prostredie). Telefonická konverzácia. Doprava. Športy. Kupujeme počítač. Významné sviatky a dátumy pre slovenskú menšinu. Slovenské kultúrne, informačné a náboženské inštitúcie. Planéta Zem. Kontinenty, strany sveta. Kam by som chcel/a cestovať. Pesničky, dialógy, scénky, dielne na vylepšenie konverzácie. Komiks. Pexeso.

Od žiakov sa naďalej očakáva tvorenie skupiny slov pre určenú tému a viet zo zadaných slov. Majú vedieť vyjadriť svoj názor o prečítanom texte (čo sa mi páčilo a prečo), jeho názov, autora, ústrednú postavu a jej vlastnosti. Majú sa vedieť poďakovať, požiadať o pomoc. Majú samostatne porozprávať niekoľko viet o svojom súrodencovi, priateľovi, spolužiakovi, o živote v škole, porozprávať svoj zážitok, nejakú udalosť, v ktorej brali účasť...

Reprodukcia – počutého a prečítaného textu alebo rozprávky podľa osnovy alebo samostatne. Opísať obrázok alebo postupný dej pomocou členenej ilustrácie. Vedieť reprodukovať podľa osnovy sledovaný slovenský film, rozprávku alebo detské divadelné predstavenie, scénku alebo oslavu.

Opis – interiéru a exteriéru, ľudí, zvierat, prírodných javov, vymyslených príbehov, sviatkov a obyčají. vynechania slov opisu; priama a nepriama reč. Majú povedať samostatne a súvisle najmenej 8 – 10 viet.

Dialóg – rozprávanie o udalosti prostredníctvom obrázku, precvičenej téme a viesť dialóg.

Dávať dôraz na interpunkciu (bodka, čiarka, výkričník, otáznik, priama reč).

Dramatizácia – kratšieho textu podľa výberu, zážitku alebo udalosti z každodenného života (situácia v knižnici, v obchode, na pošte, u školského pedagóga, zážitok s kamarátmi...); čítanie podľa úloh a striedania úloh.

Rozhovor – prihliadať na rozvoj slovníka každodennej konverzácie, obohacovanie aktívnej slovnej zásoby, frazeológia. Frekventované vety z každodenného života. Rozličné tvary vyjadrovania, vynachádzavosť, dôvtip. Cvičenia so zmenou a dopĺňaním viet.

Slovník – použitie slovníka pri obohacovaní slovnej zásoby, paralela so srbským jazykom, kalky, vysvetlenie významu slov v kontexte. Obohacovanie slovnej zásoby žiakov pomocou didaktických hier z jazyka, rébusov, doplňovačiek, prešmyčiek, hlavolamov... Písanie vlastného slovníka menej známych slov a výrazov.

Čítanie – Hlasné a tiché čítanie, správna dikcia a intonácia vety. Melódia vety. Slová, v ktorých nastáva spodobovanie spoluhlások.

Odpisovanie – kratších viet a textov, charakteristických slov a výrazov, odpisovanie so zadanou úlohou (obmena rodu, čísla, času, slabík...). Písanie krátkej slohovej práce podľa osnovy alebo zadaných otázok; písanie pozdravu a blahoželania.

Žiaci si majú osvojiť aktívne približne 400 slov a frazeologických spojení. Pasívna slovná zásoba má byť na každej úrovni vyššia ako aktívna.

Ako mimovyučovacie čítanie sa odporúčajú časopisy mládež, slovenská literatúra a ľudová slovesnosť.

Od žiakov očakávame, aby vedeli aspoň 4 básne, 5 slovenských ľudových piesní a súčasné populárne pesničky, hádanky, riekanky, niektoré porekadlá a príslovia, predniesť ľudové koledy a vinše vzťahujúce sa na sviatky alebo ročné obdobia, dve krátke prózy v rozsahu 6 – 8 riadkov a 4 krátke dialógy alebo účasť v divadelnom predstavení. Žiaci by sa podľa možnosti, mali oboznámiť o veku primeraných ľudových hrách a tancoch, mali by poznať charakteristiky slovenského ľudového odevu (svadobný odev), zaznamenávať sviatky (v porovnaní so srbskými), poznať tradičné slovenské zvyky a obyčaje (zabíjačka, svadba, Mikuláš, Lucka, Vianoce /koledovanie/ oblievačky) a k tomu priliehavé tradičné jedlá a ľudový odev.

Prvky národnej kultúry a tradície

Zoznamovanie detí so základmi dejín slovenskej menšiny v Srbsku (presídľovanie, kultúrne, vzdelanostné, cirkevné a hospodárske snahy, vrcholné kultúrne výsledky, relevantné organizačné formy a inštitúcie…), sprostredkovanie poznatkov, ale i pestovanie emočného vzťahu k tradícii, kultúre, obyčajom a zvykom slovenskej menšiny vo Vojvodine, Srbsku, ale i na celej Dolnej zemi (folklór, remeslá, ľudová slovesnosť, divadlo, literatúra, hudba, tradičné detské hry, obyčaje…), no nie v zmysle romantického tradicionalizmu a paseizmu, ale vždy v relácii k budúcnosti, rozvoju a modernizácii. Na minulosť sa opierať, do budúcnosti sa pozerať. Sprostredkovať deťom poznatky o slovenskej komunite v Srbsku (osady, inštitúcie a organizácie, osobnosti, mená, priezviská, pôvod…), ale i o stykoch s inými etnickými skupinami a kultúrami, o prínosoch Slovákov tunajšiemu prostrediu (v školstve, kultúre, umení, architektúre…). Snažiť sa slovenskú identitu a sebaúctu pestovať subtílne, nie prostredníctvom hesiel a fráz, ale na konkrétnych príkladoch, spájať pritom poznatky s emočným nasadením, vždy ale so zreteľom na menšinové a ľudské práva, na európsky kontext, tiež na interetnickú úctu, toleranciu a interakciu.

DIDAKTICKÉ POKYNY

Keď ide o tento predmet, musí sa mať na zreteli podstatná úloha: naučiť žiakov pekne rozprávať po slovensky, čítať, písať a získať zručnosť v jazykovej správnosti. Musia sa mať vždy na zreteli predvedomosti žiakov a na ne sa musí vždy sústavne nadväzovať. Na každej hodine si má učiteľ zvoliť diferencovaný prístup, lebo sú žiaci vekovo zmiešaní a prichádzajú s rozličnými jazykovými kompetenciami.

Gramatika sa má podávať v implicitnej podobe, namiesto opravovania chýb sa využíva modelovanie správneho rečového variantu. Neodmysliteľné je vytvorenie príjemnej atmosféry, ktorá predpokladá kooperatívny vzťah medzi učiteľom a žiakom a má pomôcť prekonať psychickú bariéru pri aktivizácii získaných rečových zručností, schopností a návykov. Každý jazykový prostriedok sa demonštruje v určitom kontexte, nie izolovane. V nácviku rečových zručností majú dominovať rozličné formy dialógov v interakcii učiteľ – žiak a žiak – žiak. K požiadavkám na spôsob vyjadrovania žiaduca je jednoduchosť, prirodzenosť, spontánnosť a jazyková správnosť.

III. SLEDOVANIE A HODNOTENIE VYUČOVANIA

Sledovanie a hodnotenie výsledkov napredovania žiaka je vo funkcii dosiahnutia výkonov a začína základným hodnotením úrovne, na ktorej sa žiak nachádza podľa toho, čo sa bude brať do ohľadu pri hodnotení procesu jeho napredovania, ako aj známka. Každá aktivita je dobrá príležitosť na hodnotenie napredovania a získavanie spätnej informácie. Každá vyučovacia hodina a každá aktivita žiaka je príležitosťou na formatívne hodnotenie, totiž zaznamenanie postupovania žiaka a usmerňovanie na ďalšie aktivity.

Formatívne hodnotenie je zložkou súčasného prístupu vyučovaniu a znamená hodnotenie vedomostí, zručností, postojov a správania, ako aj rozvíjania zodpovedajúcej kompetencie diferencovane počas vyučovacích hodín a v priebehu učenia. Výsledok takého hodnotenia dáva spätnú informáciu ako učiteľovi, tak aj žiakovi o tom, ktoré kompetencie sú dobre zvládnuté a ktoré nie, ako aj o účinnosti zodpovedajúcich metód, ktoré učiteľ uplatnil na uskutočnenie cieľa. Ako formatívne hodnotenie sa chápe zbieranie údajov o dosiahnutých výsledkoch žiaka a najčastejšie techniky sú: realizácia praktických úloh, sledovanie a zapisovanie aktivít žiaka v priebehu vyučovania, priama komunikácia medzi žiakom a učiteľom, evidencia pre každého žiaka, (mapa postupovania) atď. Výsledky formatívneho hodnotenia na konci vyučovacieho cyklu majú byť vyjadrené známkou v súlade s pravidlami o známkovaní žiakov.

Práca každého učiteľa je zložená z plánovania, uskutočnenia a sledovania a hodnotenia. Dôležité je, aby učiteľ sústavne sledoval a hodnotil diferencovane, okrem dosahov žiakov aj proces vyučovacích hodín a učenia, ako aj seba a svoju vlastnú prácu. Všetko to, čo sa ukáže ako dobré a užitočné, učiteľ bude aj naďalej využívať vo svojej praxi vyučovania, a všetko to, čo sa ukáže ako nedostatočne účinné a efektívne, malo by sa zdokonaliť.

СТРУКТУРА ПРОГРАМИ

РУСКИ ЯЗИК ЗОЗ ЕЛЕМЕНТАМИ НАЦИОНАЛНЕЙ КУЛТУРИ ЗА СТРЕДНЮ ШКОЛУ

ЦИЛЬ УЧЕНЯ ПРЕДМЕТА

Циль настави и ученя руского язика з елементами националней култури то посцигнуц таки ступень розвою комуникативних схопносцох школяра же би вон самостойно применьовал схопносци висловйованя у стандардних и фахових комуникативних ситуацийох (у складзе зоз тематичним минимумом и у писаней форми), пестовал национални и културни идентитет, етнїчне самопочитoванє и упознаванє школярох зоз елементами традициї, култури и обичайох Руснацох.

Класа

Перша

Тижньови фонд годзинох

2 годзини

Рочни фонд годзинох

74 годзини

ВИХОДИ

По законченей першей класи школяр:

Ключни поняца змиста

– препознава прикмети руского язика у фамелиї славянских язикох;

– класификує гласи спрам основних критериюмох;

– розликує руску од сербскей кирилки;

– применює стандардну наглашку у руским язику;

– наводзи файти словох и їх ґраматични катеґориї;

– меня слова по деклинациї и кон`юґациї, и склада слова по роду, числу и припадку;

– одредзує глави члени виреченя;

– правилно пише по руски зоз руску азбуку;

– применює правила правопису у єдноставних прикладох:
велька буква при писаню власних меновнїкох, точка за порядковима числами;

– представя себе и других

– позна руску усну традицию и наводзи основни прикмети народней творчосци;

– розликує примети народней од прикметох рускей уметнїцкей кнїжовносци;

– позна историю Руснацох пред присельованьом на тоти простори.

Руски язик у фамилиї славянских язикох

Фонетика

Морфолоґия

Синтакса

Правопис

Култура висловйованя

Кнїжовносц

Традиция и история

Класа

Друга

Тижньови фонд годзинох

2 годзини

Рочни фонд годзинох

74 годзини

ВИХОДИ

По законченей другей класи школяр:

Ключни поняца змиста

– розликує вигварянє гласох под уплївом стредка;

– одредзує место акцента у руским язику;

– правилно висловйовює дїю, актив, пасив, дїєсловни форми;

– правилно применює катеґорию часу, директне и модалне виражованє часу у виреченю;

– препозна нєвиведзени, виведзени и зложени меновнїки, прикметнїки и дїєслова у руским язику;

– водзи розгварку хаснуюци слова за виповеданє процивеня, преувелїчованя и нєсогласносци;

– одредзує кнїжовни род и файту;

– препознава стилски формациї;

– обачує тему, мотив, идею и стилски висловни средства;

– представя традицию и обичаї Руснацох;

– водзи розгварку зоз собешеднїками розличних професийох;

– анґажує ше у роботи КУД-а;

– нащивел театрални представи, промоциї кнїжкох и водзи розгварку зоз явнима медиями.

Фонетика

Морфолоґия

Култура висловйованя

Кнїжовносц

Традиция и история

Активносци и творенє

Класа

Треца

Тижньови фонд годзинох

2 годзини

Рочни фонд годзинох

74 годзини

ВИХОДИ

По законченей трецей класи школяр:

Ключни поняца змиста

– наводзи хронолоґийну пременку словнїкох руского язика: преберанє словох, пожичкох, зоз сербского, словацкого и українского язика, интернационални слова;

– позна пожички у руским язику;

– менує особи, предмети и висловює дїю;

– у бешеди правилно похаснує час;

– правилно хаснує синоними, антоними, гомоними, деминутиви и ауґментативи;

– повяже писателя, кнїжовне дїло и читателя;

– наводзи характеристики руралного и урбаного модела швета у кнїжовних дїлох;

– розликує композицию лирского, епского и драмского тексту;

– розуми пошлїдки у двох шветових войнох як и о миґрациї жительства;

– повязує културни живот Руснацох у першей половки двацетого стороча з уметнїцку творчосцу и видавательством;

– водзи розгварку зоз собешеднїками розличних професийох;

– анґажує ше у роботи КУД-а;

– нащивел театрални представи, промоциї кнїжкох и водзи розгварку зоз явнима медиями.

Лексика

Култура висловйованя

Кнїжовносц

Традиция и история

Активносци и творенє

Класа

Штварта

Тижньови фонд годзинох

2 годзини

Рочни фонд годзинох

74 годзини

ВИХОДИ

По законченей штвартей класи школяр:

Ключни поняца змиста

– наводзи роботу на кодификациї, очуваню и унапредзеню руского язика у другей половки двацетого вику;

– свидоми на уплїв сербского язика на уровню ґраматики;

– видвоює главни характеристики руского язика: гласи, вигварянє, наглашка; морфолоґия – деклинация и кон`юґация пременлївих словох; синтаксични правила моделованя виреченя; значеня словох и виразох, правила пребераня и адаптациї странских словох до словнїка руского язика;

– наводзи елементи славянскей митолоґиї и леґенди;

– позна творчосц Гавриїла Костельника, Михала Ковача, Дюри Папгаргая, Юлияна Тамаша;

– розликує основне и пренєшене значенє, стилску офарбеносц словох, виразох и конструкцийох;

– висловює и толмачи власне афирмативне становиско як и емоциї;

– повязує фолклор славянских народох стреднєй Европи зоз Руснацами;

– сумира историю Руснацох;

– водзи розгварку зоз собешеднїками розличних професийох;

– анґажує ше у роботи КУД-а;

– нащивел театрални представи, промоциї кнїжкох и водзи розгварку зоз явнима медиями.

Язик

Кнїжовносц

Култура висловйованя

Традиция и история

Активносци и творенє

УПУТСТВО ЗА ДИДАКТИЧНО-МЕТОДИЧНЕ ВИТВОРЙОВАНЄ ПРОГРАМИ

I. ПЛАНОВАНЄ НАСТАВИ И УЧЕНЯ

Наставна програма руского язика зоз елементами националней култури состої ше з трох предметних обласцох: литератури, язика и култури висловйованя. Розподзельованє наставних годзинох би нє требало буц зробене на основи предметних обласцох, а на каждей годзини треба окремну увагу пошвециц култури висловйованя школярох и култури Руснацох у Сербиї зоз акцентом на народну традицию и обичаї. Шицки три обласци медзисобно попреплєтани и анї єдну нє мож виучовац изоловано и без учасци других обласцох.

Наставна програма руского язика зоз елементами националней култури фундаментує ше на виходох, односно на процесу ученя и школярских посцигнуцох. Виходи представяю опис интеґрованих знаньох, схопносцох, становискох и вредносцох хтори школяр формує преширює и преглїбює през три предметни обласци того предмета. Рушаюци од датих виходох и змистох наставнїк перше креирує свой рочни план зоз хторого познєйше розвиє свойо оперативни плани. Виходи дефиновани по обласцох олєгчую наставнїкови дальшу операционализацию виходох на уровню конкретней наставней єдинки. При планованю наставного процесу треба водзиц рахунку о здобутих знаньох, искуствох, интелектуалних схопносцох и интересованьох школярох. Виходи операционализовац на уровню каждей годзини. Зоз програму настави и ученя дефиновани виходи котри школяре треба же би досцигли на концу рока (обласци). Тоти виходи нє можу буц витворени на єдней годзини. Прето наставнїк треба же би их подробнєл, т.є. дефиновал цо школяр досцигнє на концу каждей поєдинєчней годзини.

Барз важне положиц акцент на збогацованє словнїка. Тиж так треба вихасновац швета и културни подїї хтори ше одбуваю у рижних местох з цильом упознаваня живота Руснацох у прешлосци, традициї и култури хтори руску меншину характеризую на тих просторох. Препоручує ше же би ше поцагло паралелу медзи шветами Руснацох и подобнима сербскима шветами як и шветами других националних заєднїцох хтори жию у Войводини.

II. ВИТВОРЙОВАНЄ НАСТАВИ И УЧЕНЯ

Фонетика

Наш язик у фамилиї славянских язикох. Поровнанє на прикладох заходно славянских язикох (польски, словацки), восточно-славянских (українски) и южно-славянских (сербски).

Основни характеристики гласох руского язика. Специфичносци вигваряня на уровню руского язика и на уровню локалних вариянтох.

Кирилске писмо; окремносц писма у одношеню на сербску и українску кирилку.

Стаємни акцент на предостатнїм складу як окремна характеристика руского язика; законченя на -зм, -зем.

Гласово пременки гласох у контакту. Розлична улога гласох. Вигварянє гласох под уплївом других язикох и уплївом стредка (окруженя). Розлики у вигваряню медзи рускима препречнима (експлозивнима дь, ть) гласами и африкатами у сербским язику. Стаємносц акцента у нашим язику.

Морфолоґия

Терминолоґийни одредзеня. Файти словох у системи – пременлїви и нєпременлїви слова, род и число, основни одредзеня о деклинациї и кон`юґациї; складанє словох по роду, числу и припадку.

Висловйованє дїї, актив, пасив, дїєсловни форми. Катеґория часу, директне и модалне виражованє часу.

Творенє словох (корень, основа, суфикси, префикси) и пременка значеня. Превжати слова з других язикох, архаїзми, неолоґизми, странски слова, интернационални словнїк, интернет.

Лексика

Словнїки руского язика – хронолоґия и пременки; розличносц ориєнтацийох (преберанє словох, пожичкох, зоз сербского, словацкого и українского язика), интернационални слова.

Синтакса

Модели менованя особох, предметох, єствох. Менованє дїї. Виреченє як основна єдинка комуникациї; початна конструкция – субєкт и предикат односно менованє єства у конструкциї зоз меновану дїю. Конструкция виреченя як информациї зоз преширеньом на прикмету субєкта або места, часу и способу окончованя дїї.

Язик

Робота на кодификациї, очуваню и унапредзеню руского язика у другей половки двацетого стороча (правопис, словнїки, школски ґраматики).

Уплїв сербского язика (на уровню фонетики, морфолоґиї, синтакси и правопису) и преберанє интернационалних словох на богаценє словнїцкого фонду, паралелни уплїв на траценє автентичних часцох словнїцкого фонду.

Главни характеристики системи руского язика: гласи, вигварянє, наглашка; морфолоґия – деклинация и кон`юґация пременлївих словох; синтаксични правила моделованя виреченя; значеня словох и виразох, правила пребераня и адаптациї странских словох до словнїка руского язика.

Лексично-семантични вежби на замерковйованю зявеньох богаценя и траценя автентичного виразу на руским язику.

Правопис

Общи принципи моделованя правопису (фонетични, морфолоґийни и фонетично-морфолоґийни); правопис руского язика як система и конкретизация. Правила котри характеристични за векшину правописох (велька буква при писаню власних меновнїкох, точка за порядковима числами и под.). Писанє характеристичних буквох розличних од сербскей кирилки.

Култура висловйованя

Представянє себе и других. Виражованє поглєдованя, глєданє информациї, поставянє питаня, даванє одвиту на питаня. Поздравянє, привитованє, виражованє молби, злагодзеня, согласносци и процивеня.

Слово и значенє; виражованє директних (основних) значеньох и пренєшени значеня; значенє и контекст; виражованє можлївосци, приблїжносци, нєодредзеносци, очекованя, наздаваня, нєбизовносци; афирмация (приставанє, согласносц, дошлєбодзенє) и неґация (нєзлагодзенє, нєсогласносц, одбиванє, протест).

Модели комуникациї: менованє особох (власни мена, родзински одношеня, сушедски, приятельски, професийни и инши одношеня; менованє єствох (назви з животиньского и рошлїнского швета, назви за подросток); предметох (з каждодньового хаснованя, професийна терминолоґия фаху за котри ше школяр учи); висловйованє дїї, преходносц и нєпреходносц дїєсловох.

Одредзеня часу, директни як прешли, терашнї, будуци час и модалитети. Одредзеня способу окончованя роботи. Прикмети людзох, предметох, зявеньох.

Синоними, антоними, гомоними, деминутиви, ауґументативи.

Розуменє обсягу значеня словох, уводзенє до розуменя пременки значеня спрам контексту. Пременка значеня витворена зоз интонацию бешеди.

Значенє слова и виразу.Зависносц значеня од контексту,интонациї,конструкциї виреченя, ширшого тексту.Основне и пренєшене значенє; стилска офарбеносц словох, виразох и конструкцийох.

Висловйованє и толкованє власного афирмативного, неґативного и модалного становиска; виражованє солидарносци, розуменя, помирлївосци, складаня, жаданя, намири, очекованя, резервованосци, процивеня, бунту, огорченя.

Виражованє емоцийох: любов, радосц, страх, ганьба.

Кнїжовносц

Усна традиция як поезия и проза (зазберовач В. Гнатюк). Початок уметнїцкей творчосци (Г. Костельник). Формованє културно-просвитного дружтва, аматерских локалних дружтвох, библиотекох, видавательна дїялносц медзи двома шветовима войнами, початки театралней роботи.

Характеристики усней традициї на руским язику (стих, коломийка, тематика).

Традицийне подзелєнє на роди, файти и стилски формациї. Поняце и толкованє пошвидшаного и нєровномирного розвою. Препознаванє поєдинєчней поетики автора.

Природни язик и язик кнїжовносци.

Уводзенє до розуменя кнїжовного дїла: тема, мотив, идея, стилски висловни средства (на прикладох дїлох написаних на руским язику). Пренєшене значенє. Визия швета и живота.

Мотиви руралного швета. Модерна структура.

Писатель, кнїжовне дїло и читатель.

Кнїжовне дїло як видзенє и нове стварянє швета. Приклади модерней лирскей поезиї и кнїжовних текстох зоз мотивами любови.

Кнїжовне дїло и системи вредносци. Характеристики руралного модела швета (вяза зоз окружуюцу природу валалского живота, робота и обичаї, усталєни попатрунок на чловека и його место и можлївосци у дружтве, вяза зоз усну традицию у литератури, патриярхални одношеня, подзелєнє роботи и одвичательносци, идиличносц слики, поєдинєц у микро окруженю фамилиї).

Характеристики урбаного модела швета, поєдинєц преведзени на уровень граждана швета, универзалних людских интересох и вредносцох, цеки модерней поезиї и прози.

Композиция лирского, епского и драмского текста на прикладох з кнїжовносци на руским язику.

Елементи славянскей митолоґиї; леґенди.

Єден вик уметнїцкей кнїжовней творчосци на руским язику. Вяза медзи усну традицию и уметнїцку творчосцу. Литературни цеки од Г. Костельника по модерну поезию и прозу.

Творчосц Гавриїла Костельника, Михала Ковача, Дюри Папгаргая, Юлияна Тамаша.

Традиция и история

Елементи греческей, римскей и славянскей митолоґиї. Славянски племена у „Слову о полку Игоровим”. Руснаци (Русини) у историйних жридлох пред досельованьом до южних крайох.

Традиция як вибор з историї. Историйни (дружтвени, политични, економски, национални, вирски) обставини у чаше насельованя до Бачки. Секундарни селїдби. Пременка способу живота и роботи и окруженя у длугим периоду 18-19 вика. Културни, вирски и други вязи зоз Горнїцу. Културни, вирски, економски обставини у 20. вику.

Славянски обичаї карпатского ареалу: архетипи води, жеми, рошлїни, родзеня, рочних часцох, дня и ноци; вредносни катеґориї одношеньох ґу жени, дзецом, фамилиї, власци, маєтку.

Учасц и пошлїдки у двох шветових войнох у двацетим вику, концентрация жительства и миґрациї (валал- город, нови валали, траценє салашского живота, економска миґрация). Трансформация у способу и орґанизациї валалского живота и роботи (пременка у способу роботи, вибору занїманьох, индустриялизация, пременки у подзелєню роботи, образованє, облєчиво, манифестациї), преселєнє обичайох зоз реалней животней пракси до пригодних святочносцох и културно-уметнїцких дружтвох.

Виходзенє новинох и календарох, културни живот у першей половки двацетого стороча.

Елементи фолклору славянских народох стреднєй Европи у традициї Руснацох.

Сумарни прегляд историї Руснацох.

Литература

У каждей класи препоручує ше хаснованє шлїдуюцей литератури:

Руски народни писнї

Руски народни приповедки

Штефан Гудак, Крижни драги, (Антолоґия краткей прози)

Юлиян Тамаш, История рускей литератури

Юлиян Тамаш, Антолоґия рускей поезиї

Янко Рамач, Кратка история Руснацох

Яков Кишюгас, Ход и час, (Учебнїк за пестованє руского язика)

Активносци и творенє

Стретнуца и розгварки зоз собешеднїками розличних професийох, першенствено зоз фаху за котри ше школяр учи, по вибору школярох (медицински, фармацийни, будовательни, електро и подобни фахи) и стретнуца зоз творителями рижних напрямох (писателє, новинаре, музичаре, маляре и други). Можлївосци самостойного анґажованя у роботи културно-уметнїцких дружтвох.

Нащива и розгварки зоз явнима медиями (новини, радио, ТВ).

Нащива театралней представи, промоциї кнїжкох и подобне.

III. ПРОВАДЗЕНЄ И ВРЕДНОВАНЄ НАСТАВИ И УЧЕНЯ

Провадзенє и вреднованє резултатох напредованя школярох у функциї досцигованя виходох, а почина з инициялним преценьованьом уровня на хторим ше школяр находзи и у одношеню на цо ше будзе преценьовац його дальши цек напредованя, як и оцена. Кажда активносц добра нагода за преценьованє напредованя и даванє повратней информациї. Кажда наставна годзина и кажда активносц школяра нагода за формативне оценьованє, односно реґистрованє проґресу школярох и унапрямованє на дальши активносци.

Формативне вреднованє состойна часц сучасного приступу ґу настави и подрозумює преценьованє знаньох, схопносцох, становискох и справованя, як и розвою одвитуюцей компетенциї под час настави и ученя. Под формативним мераньом подрозумює ше зазберованє податкох о школярових посцигнуцох, а найчастейши технїки то: реализация практичних задаткох, провадзенє и зазначованє школярових активносцох под час настави, нєпостредна комуникация медзи школяром и наставнїком, реґистер за каждого школяра (мапа напредованя) итд. Резултати формативного вреднованя на концу наставного циклуса треба же би були виражени и сумативно – зоз числову оцену.

Робота каждого наставнїка состої ше од планованя, реализациї и провадзеня и вреднованя. Важне же би наставнїк континуовано диференцийно провадзел и вредновал попри посцигнуцох школяра и процес настави и ученя, як и себе и свою власну роботу. Шицко цо ше укаже як добре и хасновите наставнїк вихаснує и познєйше у своєй наставней пракси, а шицко цо ше укаже як нєдосц ефикасне и ефективне требало би унапредзиц.

ДОДАТНИ САДРЖАЈИ ПРОГРАМА НАСТАВЕ И УЧЕЊА ЗА ПРЕДМЕТ ЛИКОВНА КУЛТУРА ЗА ДРУГИ РАЗРЕД ГИМНАЗИЈЕ ОПШТЕГ ТИПА ЗА ПРИПАДНИКЕ РУСИНСКЕ НАЦИОНАЛНЕ МАЊИНЕ

Концепт додатног садржаја наставног програма из предмета Ликовна култура садржи кратак преглед најзначајнијих представника русинких ликовних стваралаца у Републици Србији и иностранству. Нова сазнања увршћена у процес едукације пружају могућност за значајно развијање менталних и изражајних способности ученика. Ови уметнички садржаји антиципирају могуће погледе на свет и стицање нових видика и самим тим формирају моделе за посматрање проблема са којим се уметнички свет суочава, како у прошлости тако и у садашњости. Из тог разлога потпуније и активније доживљавање садржаја и процеса у ликовној уметности је сигурно правилан пут за боље схватање и активније учествовање у култури, традицији и обичајима русинског народа, али и у култури у сваком смислу те речи.

Овакав концепт изискује од наставника не само да допуњује властито знање, већ и да га пренесе на ученике. Од наставника се очекује да успостави активнији однос и сарадњу и са русинским галеријама и музејима, да се упозна са историјoм и традицијом, а у исто време и са савременим кретањима у ликовној уметности, па и са регионалним специфичностима, такође и коришћење различитих техника традиционалних заната. Циљ овог додатног садржаја је да омогући ученицима да се на лакши начин упознају са процесима у уметности, да разумеју настајање ликовног дела и учествују у његовој интерпретацији, да спознају културу и културни контекст, да боље разумеју значајна дела и тенденције у русинској ликовној уметности у Републици Србији и иностранству, и њену повезаност са развојем друштва.

Препоручује се и посета галеријама и музејима, од друштвеног значаја русинске националне мањине у Србији и иностранству. У петом, шестом, седмом односно осмом разреду посета изложби дела русинских уметника (актуелна изложба у једној од галерија у зависности од датума посете),а у првом односно другом разреду Гимназије посета музеју Ендија Ворхолa у Словачкој. Од значајних грађевина, препоручује се и посета цркве Св. Оца Миколаја у Руском Крстуру, као и зграде Студиа М у Новом Саду. Циљ посете галеријама и музејима је учвршћивање односа и разумевање ученика са културним наслеђем русинске ликовне уметности. Од посебног је значаја посетити изложбе тренутно актуелних уметника русинског порекла ради упознавања са савременим токовима ликовног стваралаштва академских ликовних уметника.

Додатни садржаји

II ЦЕЛИНА: ЛИКОВНА ДЕЛА И СПОМЕНИЦИ КУЛТУРЕ

Први русински сликари у Војводини, прва половина 20. века (ПЕТРО РИЗНИЧ ДЯДЯ (1890–1966), КОНСТАНТИН ПЕТРИҐАЛА (1888–1955), ВЕРУНА (ГАРДИ) ПЕТРИҐАЛА (1888–1920), о. МАКСИМИЛИЯН БУЇЛА (1904–1993), МИХАЙЛО КОВАЧ (1909–2005), ЕМИҐРАНТИ)

Први школовани русински уметници у Војводини, 20. век (СТЕВАН БОДНАРОВ (1905–1993), ЕУҐЕН КОЧИШ (1922–1972), ГЕЛЕНА СИВЧ (Руски Керестур, 1922), ЮЛИЯН КОЛЄСАР (1927–1992), ВЛАДИМИР КОЛЄСАР (1930–1981)

Војвођански русински ликовни уметници с краја 20. века и данас

Русинска уметност у свету, значајни русински уметници изван Војводине (Енди Ворхол)

Наивна уметност војвођанских Русина

ДОДАТНИ САДРЖАЈИ ПРОГРАМА НАСТАВЕ И УЧЕЊА ЗА ПРЕДМЕТ ИСТОРИЈА ЗА ДРУГИ РАЗРЕД ГИМНАЗИЈЕ ОПШТЕГ ТИПА ЗА УЧЕНИКЕ ПРИПАДНИКЕ РУСИНСКЕ НАЦИОНАЛНЕ МАЊИНЕ

ИЗ ИСТОРИЈЕ РУСИНА

РУСИНИ У СРЕДЊЕМ ВЕКУ

Стари Словени и Источни Словени (Порекло Словена; територија распрострањености; привређивање и свакодневни живот; обичаји и веровања; Савези источнословенских племена).

Кијевска Русија (Формирање државе и први кнежеви; државно уређење; друштвена стратификација; Привредни живот, трговина; Политички живот: ширење државе, односи са суседним државама; примање хришћанства: писменост, култура, сакрална архитектура, уметност; Пропаст Кијевске Русије у другој половини ХIII века).

Галичко-Волињска кнежевина (Оснивање и односи са суседима: Пољском, Угарском и Византијом; Галичко-Волињска кнежевина постаје краљевина; Значај Галичко-Волињске кнежевине; Пропаст Галичко-Волињске кнежевине: њене земље у оквиру Велике кнежевине Литве и Пољске; Привредне и социјалне прилике: сељачке побуне и устанци, миграције русинског становништва у Пољској; Црквена унија 1596. г. ).

Русини у Угарској до почетка ХVI века (Први контакти Русина у Карпатима са Мађарима; Кнез Федор Корјатович и прва масовна колонизација Русина из Пољске у Угарску; Црквено-религијски живот Русина у Угарској).

ДОДАТНИ САДРЖАЈИ ПРОГРАМА НАСТАВЕ И УЧЕЊА ЗА ПРЕДМЕТ ИСТОРИЈА ЗА ТРЕЋИ РАЗРЕД ГИМНАЗИЈЕ ОПШТЕГ ТИПА ЗА УЧЕНИКЕ ПРИПАДНИКЕ РУСИНСКЕ НАЦИОНАЛНЕ МАЊИНЕ

ИЗ ИСТОРИЈЕ РУСИНА

РУСИНИ У УГАРСКОЈ ОД КРАЈА ХVI ДО КРАЈА ХIХ ВЕКА

Миграције Русина из Пољске у Угарску (Узроци, услови пресељавања, правци пресељавања/насељавања).

Привредни и друштвени живот Русина у Угарској (Црквено-религијски живот и црквена унија 1646. г.; Просветни и културни живот Русина у Угарској; Привредни и политички узроци миграција Русина у Угарској; Процеси асимилације Русина у Угарској).

Досељавање Русина из североисточних области Угарске у Бачку у ХVIII веку (Почетак велике колонизације Бачке у ХVIII веку; Узроци и почетак насељавања Русина у Бачку: насељавање Русина у Крстур и Куцуру; Економске и социјалне прилике; Црквено-религијски живот; Просветни и културно-национални живот).

Русини у Бачкој и Срему у првој половини ХIХ века (Узроци исељавања Русина из Крстура и Куцуре и оснивање нових русинских колонија у Бачкој и Срему; Насељавање Русина у Нови Сад, Шид, Беркасово Бачинце, Петровце, Миклошевце; Културно-просветни живот Русина; Црквено-реличијски живот; Демографска кретања код Русина).

Русини у Бачкој и Срему у другој половини ХIХ века (Револуција 1848/1849. г.; Први културно-национални захтеви Русина у Бачкој 1848. године; Културно-национални контакти Русина у Јужној Угарској са сународницима и њиховим организацијама и представницима на Закарпатју; Економско-социјалне прилике; Просветне прилике; Демографске прилике: досељавање нових русинских колониста у Бачку и Срем при крају ХIЈ века и миграције русинског становништва у Бачкој и Срему).

ДОДАТНИ САДРЖАЈИ ПРОГРАМА НАСТАВЕ И УЧЕЊА ЗА ПРЕДМЕТ ИСТОРИЈА ЗА ЧЕТРВТИ РАЗРЕД ГИМНАЗИЈЕ ОПШТЕГ ТИПА ЗА УЧЕНИКЕ ПРИПАДНИКЕ РУСИНСКЕ НАЦИОНАЛНЕ МАЊИНЕ

ИЗ ИСТОРИЈЕ РУСИНА

РУСИНИ ОД КРАЈА ХIХ ДО КРАЈА ХХ ВЕКА

I. РУСИНИ У УГАРСКОЈ ОД КРАЈА ХIХ ВЕКА ДО КРАЈА ПРВОГ СВЕТСКОГ РАТА

Почеци културно-националног препорода Русина у Јужној Угарској (Културно-национални контакти Русина у Јужној Угарској са Русинима/Украјинцима у Галицији и Буковини; Почетак објављивања русинског усне народне књижевности – Михајло Врабељ; Володимир Хнатјук и његова делатност међу Русинима у Бачкој; Нови национални импулси и формирање младе русинске интелигенције и њени планови и акције на културно-националном плану).

Привредне и социјалне прилике (Почеци политичког ангажовања Русина у оквиру Социјалдемократске партије Угарске; Просветне прилике при крају ХIХ и на почетку ХХ века: Русини у Првом светском рату).

II. РУСИНИ У КРАЉЕВИНИ СРБА, ХРВАТА И СЛОВЕНАЦА

Социјално-економске прилике (Аграрна реформа, привредне и социјалне прилике међу Русинима)

Културно-национални препород Русина (Оснивање Русинског народног просветног друштва; Оснивање културно-националног савеза југословенских Русина; Просветне прилике; Културно-национални живот Русина у Краљевини Југославији; Контакти Русина у Југославији сународницима у Средњој Европи; Русини у јавном и политичком животу).

III. РУСИНИ У ДРУГОМ СВЕТСКОМ РАТУ

Русини за време окупације (Русини у Бачкој под мађарском окупацијом; Русини у Срему у оквиру Независне државе Хрватске; Русини у покрету отпора и народноослободилачком рату).

IV. РУСИНИ У СОЦИЈАЛИСТИЧКОЈ ЈУГОСЛАВИЈИ

Ослобођење и нове друштвено-политичке прилике

Просветни живот (Основна школа на русинском језику; Прва русинска гимназија и средњошколско образовање на русинском језику; уџбеници на русинском језику; Високошколско образовање на русинском језику).

Институционални облици културно-националног живота (Организовани културно-уметнички и национални живот; Издаваштво; Информисање; Литература, уметност, наука).